Minčíkova vysnívaná gratulácia vo vode: Chcel som byť prvý

Od radosti skočil za novými olympijskými víťazmi do vody, pretože chcel byť prvý, kto sa im poďakuje za obrovský úspech. Tréner Juraj Minčík sa naplno poddal radostným emóciám, ktoré si s deblkanoistami Ladislavom a Petrom Škantárovcami užil podľa vysnívaného scenára.

Skúsení bratranci dokráčali za olympijským zlatom v C2 postupnými krokmi, navyše so všetkým, čo k tomu patrí. Po excelentnej víťaznej kvalifikácii spravili v semifinále aj chyby, ktoré do jediného finálového pokusu odstránili a v rozhodujúcich momentoch to odpálili na výbornú. "Bolo to vyvrcholenie celej našej snahy. Gradovalo to postupne a ja som za to veľmi šťastný," vyznal sa pre TASR Minčík.


Spočiatku len ťažko hľadal slová, no neskôr sa k úspechu svojich zverencov rozhovoril. Veril, že finálový čas 101,58 spĺňal najvyššie medailové parametre. "Už keď prišli do cieľa, veril som, že z toho bude medaila. Postupom času som sa presviedčal o tom, že by to mohlo byť aj zlato. Bolo to príjemne čakanie, chalani boli v cieli s dobrým časom a ďalší súperi ešte na štarte. Je to lepší druh čakania na to, čo príde," doplnil kouč.

Minčík si na vlastnej koži vyskúšal, aké je to získať medailu pod piatimi kruhmi. V Sydney 2000 si v kanoe dopádloval po bronz, no v pozícii trénera sa v Riu tešil z cennejších kovov. Najskôr sa mu za tvrdú drinu odvďačil striebrom singlkanoista Matej Beňuš a vo štvrtok ho zlatou radosťou opojili bratranci Škantárovci. A že to bola skutočne obrovská radosť, podčiarkla aj Minčíkova spontánna reakcia. Po potvrdení zlatej "placky" skončil za zverencami do kanála z prostého dôvodu. "Emócie vo mne vybuchli už predtým, ale toto bola neskutočná eufória. Chcel som byť prvý, kto sa im poďakuje a pogratuluje im k tomu, čo dosiahli. Oni boli v lodi, ja pri nich. Toto som chcel zažiť," opísal pre TASR vysnívaný scenár.


Čerstvým olympijským víťazom nevyšla podľa predstáv semifinálová jazda. A to bolo možno rozhodujúce, pretože z chýb na trati sa vďaka Minčíkovým radám poučili. Hodinovú prestávku medzi oboma jazdami využili na absolútnu koncentráciu a vyhli sa aj rozhovorom s médiami. "Snažili sa zachovať nervy na uzde, vydržať to. Cez prestávku sme robili len to, čo robíme stále pri majstrovských pretekoch. Prebehlo to úplne bežne. Semifinálová jazda bola štandardná, našťastie sme vedeli identifikovať chyby, ktoré sa v nej vyskytli a k nim sme si niečo povedali. Dá sa povedať, že bez týchto chýb to bolo dobré, a to bol ten lepší prípad. Vedel som, že sa ešte môžu zlepšiť. A oni to dali," dodal šťastný Minčík.