Seknutému Martinovi vietor pomáhal, na rekord mu stačilo 131 minút

Slovenský tenis vo štvrtok na olympijských kurtoch skončil smoliarsky. Andrej Martin nemohol podať plnohodnotný výkon a to bola proti nasadenej štvorke, Japoncovi Keiovi Nišikorimu pohroma.

Olympijský debutant prehral hladko 2:6, 2:6 a hoci na kurte pôsobil vyrovnanejším dojmom, akoby naznačoval výsledok, smútok nechal ísť von zo svojho vedomia: "Mrzí ma to, pôvodne som uvažoval, že nenastúpim, lebo hoci nohu som si dal do poriadku, včera večer ma seklo v krku. Môj dnešný výkon bol 60-percentný, nemohol som servovať a bolelo ma to pri bekhende. Som sklamaný, že som si nemohol tento zápas užiť naplno."

Po stredajšom daždi vo štvrtok na kurtoch komplikoval život vietor, ale Martin sa naň nevyhováral. Práve naopak: "V podstate mi to aj trochu pomáhalo, lebo vzhľadom na ten môj krk bol on aktívnejší a robil tak po vetre viac chýb. Ináč by som asi nemohol uhrať toľko bodov, keďže som sa nemohol do úderov opierať tvrdo."

Ináč mal ale na osud ozaj ťažké srdce. Tešil sa na zápas a že si odskúša sily s hráčom svetovej desiatky. "Bohužiaľ to sa nepodarilo. Fakt ma to veľmi mrzí, je to pre mňa veľká smola," povedal tenista, ktorý prišiel do Ria ako singlový náhradník Martina Kližana na poslednú chvíľu. Možno aj preto nezaprel svoju pohodovú povahu a medzi výmenami sa často usmieval: "Tak to áno. Aj keby som hral ľavačkou, tak sa občas podarí nejaká neuveriteľná výmena. V každom prípade som chcel bojovať, vyhrať čo najviac lôpt a človek nikdy nevie - stať sa mohlo všeličo, osud je vrtkavý a niekedy sa dá postúpiť aj šťastne."

O tom by Andrej Martin tiež vedel hovoriť. Stal sa najúspešnejším mužským tenisovým olympionikom v ére slovenskej samostatnosti. Paradoxne mu na rozlúčku s turnajom po 3. kole stačilo odohrať len štyri sety a dve hodiny 11 minút, teda menej ako jediný štandardný zápas na grandslamovom turnaji.

Tieto čísla sa viažu na takmer šesť dní od začiatku turnaja. Spôsobilo to viacero okolností, jeho hladká výhra v 1. kole, postup bez boja v druhom po zranení Nemca Kohlschreibera, výpadok jedného hracieho dňa a nešťastné kontexty zápasu s Nišikorim: "Čo sa týka tých čakaní, na tie sme my tenisti zvyknutí. Sledoval som iné športy, cvičil som, bol som si zabehať. Ale pravda je, že dlhší pobyt vnútri mi asi spôsobilo to seknutie krku, lebo tu je všade silná klimatizácia. Ináč však olympiáda na mňa zapôsobila a celkovo to bola pre mňa veľká česť reprezentovať, vidieť to tu všetko. Obrovská skúsenosť, ktorú sa budem snažiť zužitkovať v ďalšej kariére. Dám sa dokopy a budem sa tešiť na ďalšie turnaje."