Škantárovci a Grigar sa na záver súťaží uvoľnili, Dúkatová je sklamaná

Už bez stresu a úplne uvoľnení absolvovali olympijskí šampióni vo vodnom slalome tlačovú konferenciu v Slovenskom dome. Škantárovci však neboli sami, vedenie výpravy sa rozhodlo usporiadať podujatie na záver súťaží v odvetví, ktoré v Riu prinieslo Slovensku žatvu úspechov. Všetci reprezentanti na divokej vode sa zmestili do olympijského bodovania.

Prezident František Chmelár tieto kontexty zaklincoval: "Bol som na šiestich hrách a vodáci vždy doniesli medailu, vždy aspoň jednu, väčšinou viac. Je to naša pýcha, náš národný olympijský šport. Mali sme trochu obavy z generačnej výmeny, ale dopadlo to výborne."


Peter Škantár priznal, že po zisku zlatej medaily si poriadne neuvedomoval, čo sa stalo: "Teraz si to spätne viac uvedomujem a najmä sa mi prestal chvieť žalúdok."

Jeho bratranec Ladislav mal tiež na jazyku žalúdok: "Uplynulé štyri dni som ho mal riadne stiahnutý. Ale podarilo sa to ustáť, lebo sme vedeli, že musíme ísť na štart s čistou hlavou. Išli sme dobre koncentrovaní a vyšla nám aj taktika."


Peter Škantár sa ešte vrátil k pocitom bezprostredne po dojazde. Medzi ich výkonom a medailovou istotou bolo ešte niekoľko lodí C2-ky: "V cieli sme mali dobrý pocit a povedali sme si, že na medailu by to mohlo vyjsť. Túžili sme sa priblížiť k vysokej latke Hochschornerovcov, ale nemali sme prehnané ambície."


Jedine Jana Dukátová nebola úplne v žiarivej fazóne. Svoje 4. miesto v K1, ktoré celý tím považuje za veľký výsledok, komentovala pragmaticky: "Prišla som sem s medailovou ambíciou. Pre mňa je štvrté miesto sklamanie - bolo ním hneď, je teraz a zostane to tak aj ďalej. Všetko, čo sme si nastavili, to sa podarilo, bola som v pohode, ale ten záver ma bude dlho mrzieť."

Grigar rozdáva dobrú náladu a cíti sa šťastný

Jakub Grigar v popularite za svojimi medailovými kolegami ani trochu nezaostal. Už v stredu po svojom skvelom piatom mieste v olympijskom kanáli žiaril a hoci na druhý deň boli v centre diania Slovenského domu zlatí Škantárovci, iba 19-ročný kajakár veľa nezaostal. Rozdával okolo seba mladícku sviežosť, radosť zo života a dobrú náladu. Úplne prirodzene, bez čo len tieňa teatrálnosti.


Už na predkrmovej tlačovke pobavil: "Som šťastný, že som tu bol a budem môcť vnúčatám hovoriť, ako Škantíci vyhrali a Maťo bol druhý." Maťom, samozrejme, myslel strieborného singlkanoistu Mateja Beňuša: "Všetci sme tu skvelý tím, ktorý predviedol fantastické výkony. Pre mňa bolo česť s takýmito borcami byť vôbec v jednom zariadení. Olympiáda je ozaj nádherný zážitok."


Slovenské útočisko v Riu pojalo aj jeho otca, s ktorým sa dobre bavil a TASR prezradil: "Moja mamička nemá rada cestovanie, škoda, že tu nie je, lebo atmosféra je tu skvelá. Všetko, čo je tu dookola, to je krásne a cítim sa tu šťastne."

Popularitu si nepripúšťa, nárast jej dimenzií áno, ale nesebecky: "Bolo by fajn, keby sa to takto rozbiehalo, ale nielen ohľadom mňa. Keby sa o náš krásny šport zaujímalo čoraz viac ľudí. Lebo mám pocit, že sa mu venuje málo pozornosti."