Tradícia národných výstupov na Kriváň sa začala pred 175 rokmi

Od začatia tradície národných výstupov na tatranský vrch Kriváň uplynie v utorok 16. augusta 175 rokov.

S myšlienkou organizovať národné výstupy na Kriváň prišiel slovenský spisovateľ a vydavateľ Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Ten spolu so svojimi šiestimi priateľmi vystúpil na vrchol Kriváňa už 24. septembra 1834. Svoje dojmy z výstupu opísal Belopotocký v almanachu Hronka v roku 1837 pod názvom Cesta na Kriváň Liptovský.


Naplno sa však tradícia národných výstupov začala rozvíjať od 16. augusta 1841. V tento deň zdolali Kriváň okrem Gašpara Fejérpataky-Belopotockého aj Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Samo Bohdan Hroboň a ďalší významní slovenskí národovci. Štúr opísal výstup aj v básni Ku Křiváni (napísaná ešte po česky), ktorú vydal v roku 1842 v Hurbanovom almanachu Nitra.

Ďalší výstup na Kriváň s prívlastkom národný uskutočnili slovenskí národovci na čele so Štúrom 29. augusta 1844, deň po prvom zasadnutí literárneho spolku Tatrín v Liptovskom Mikuláši.

V roku 1861 zorganizoval Štefan Marko Daxner ďalší výstup pri príležitosti prijatia Memoranda slovenského národa.

Po prvej svetovej vojne v roku 1919 zdolali Kriváň členovia Tatranského spolku turistického pod vedením Miloša Janošku. Výstupy však postupne strácali národný charakter a boli skôr turistickou atrakciou.

Po druhej svetovej vojne nastala v skupinových výstupoch na Kriváň niekoľkoročná prestávka. V roku 1955 ich obnovil Mestský národný výbor (MNV) Vysoké Tatry pri príležitosti Dní Tatier.

Národný charakter, ktorý pretrváva dodnes, nadobudol skupinový výstup na Kriváň v roku 1968, keď jeho vrchol zdolalo 1500 osôb.