Únia rozhodne o tom, kto zaplatí dlhy krachujúcich bánk

Reforma je veľmi citlivá, keďže za istých podmienok vyžaduje, aby sa na procese finančne podieľali aj klienti finančných domov.

"Musíme konať teraz, kým si krízu stále pamätáme," povedal v Bruseli guvernér fínskej centrálnej banky Erkki Liikanen. "Náklady na budúce reštrukturalizácie samy od seba nezmiznú. Potrebujeme preto mechanizmus, ktorý záťaž odsunie preč z pliec daňových poplatníkov," dodal jeden z ďalších predstaviteľov EÚ zapojený do vyjednávania.

Návrh zákona, ktorý bude základom diskusie ministrov financií eurozóny v Luxemburgu, odporúča zaviesť postupnosť, podľa ktorej by museli finančné straty strpieť najskôr akcionári kolabujúcej banky, následne držitelia jej dlhopisov a nakoniec aj klienti s vkladmi vo výške viac ako 100 tis. eur.

Postup, ktorý sa historicky prvýkrát použil v prípade záchrany Cypru, by sa tak mohol stať trvalou formou odpovede Európy na budúce bankové krízy a členské krajiny EÚ by sa týchto pravidiel museli držať.

Ministri už vo štvrtok v noci schválili, že do Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) vložia 60 mld. eur na budúcu pomoc bankám v núdzi. Ak by sa schválili aj nové pravidlá, platné by mohli byť od začiatku roka 2015.

Nápad však európske vlády rozdelil do viacerých táborov. Francúzsko tvrdí, že formalizovanie strát pre vkladateľov by mohlo spôsobiť odliv kapitálu z európskych bánk. Spolu s Londýnom Paríž tiež presadzuje právomoc pre jednotlivé krajiny rozhodnúť o reálnom postupe v konkrétnych prípadoch.

Proti tomu je však Nemecko, Holandsko aj Rakúsko, ktoré žiadajú, aby sa pravidlá aplikovali rovnako vo všetkých 27 členských krajinách EÚ. Európska únia pritom na záchranu svojich bánk v rokoch 2008 až 2011 minula ekvivalent tretiny hrubého domáceho produktu celého bloku.