Monitorovacie agentúry sa budú musieť s vydavateľmi dohodnúť

Vyplýva to z novely autorského zákona, ktorý v piatok schválil parlament. "Úprava nesmeruje proti monitorovacím agentúram alebo akýmkoľvek iným subjektom. Reaguje na prax, že na jednej strane máme tvorcov novín a časopisov, tzv. súborného diela, na druhej strane spoločnosti, ktoré časti novín využívajú a predávajú ich ďalej v zmysle monitoringov," vysvetlil minister kultúry Marek Maďarič.

Ministerstvo kultúry vypracovalo návrh najmä z dôvodu zapracovania smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ z 27. septembra 2011 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv do nášho práva. Navrhuje v ňom tiež doplniť noviny do výpočtu diel, na ktoré sa ako súborné diela vzťahujú autorské práva.
Lehota sa zvýši na 70 rokov

Predmetom autorského práva podľa pozmeňujúceho návrhu Jána Senka je aj súborné dielo v akejkoľvek forme vrátane elektronickej formy, zahŕňajúcej analógové aj digitálne vyjadrenie, najmä zborník, noviny, časopis, encyklopédia, antológia, pásmo, výstava a iná databáza, ak sú výsledkom vlastnej tvorivej činnosti.

Pozmeňujúci návrh zároveň negatívne vymedzuje dennú správu. Za dennú správu sa nepovažuje dielo obsahujúce informácie najmä o aktuálnych udalostiach alebo témach hospodárskeho, politického alebo iného spoločenského charakteru, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora.

Smernica predlžuje lehoty ochrany práv výkonného umelca a práv výrobcu zvukového záznamu umeleckého výkonu z pôvodných 50 na 70 rokov. V súčasnosti práva výkonného umelca trvajú 50 rokov od podania umeleckého výkonu. Táto lehota ostáva zachovaná, predlžuje sa však v prípade, ak bol umelecký výkon zaznamenaný na zvukový záznam. Ochrana práv výkonného umelca sa predlžuje na 70 rokov od vydania alebo od prvého verejného prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu, ak bol umelecký výkon takto zaznamenaný.

Rovnako sa predlžuje lehota ochrany práv výrobcov zvukových záznamov. “Aj naďalej platí, že práva výrobcov zvukových záznamov trvajú 50 rokov od vyhotovenia zvukového záznamu. Ak bol však zvukový záznam vydaný, resp. ak došlo k verejnému prenosu takéhoto zvukového záznamu, ochrana sa predlžuje na 70 rokov,“ vysvetľuje MK SR.
Právo na dodatočnú odmenu

V súvislosti s predĺžením lehoty ochrany sa zavádza nové právo výkonného umelca, a to právo na dodatočnú odmenu. “Toto povinne kolektívne spravované právo prináleží výkonnému umelcovi za každý celý kalendárny rok, ktorý nasleduje po 50. roku odo dňa prvého oprávneného vydania, alebo ak k vydaniu nedošlo, od prvého oprávneného verejného prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu.“

Má sa tiež zaviesť povinnosť výrobcu zvukového záznamu vyčleniť na dodatočnú odmenu 20 percent z celkových príjmov získaných v priebehu predchádzajúceho roka za použitie záznamu umeleckého výkonu.

Navrhovaná právna úprava rieši problémy uzatvárania licenčných zmlúv, ktoré priniesla prax, najmä povinnosť ich uzatvárania v písomnej forme, čo podľa MK SR “nezodpovedá aktuálnym požiadavkám na uzatváranie licenčných zmlúv v digitálnej ére“. Odstraňuje sa povinná písomná forma licenčných zmlúv, s výnimkou výhradnej licencie, hromadnej licenčnej zmluvy a kolektívnej licenčnej zmluvy.

Navrhované zmeny medzi iným zavádzajú “osobitný koncept ponuky licencie jednostranným právnym úkonom, ktorý smeruje voči neurčitým osobám, čo umožní využívanie tzv. verejných licencií a uzatváranie licenčných zmlúv špecifickými spôsobmi (napr. shrink-wrap)", uvádza sa v návrhu. Cieľom ďalších zmien je odstrániť nejasnosti vo výklade týkajúce sa sporov o určenie obsahu licenčnej zmluvy.

Z európskej smernice sa navrhuje aj rozšírenie výnimky na rozmnoženiny diel bez súhlasu autora a bez povinnosti uhradiť autorovi odmenu. V súčasnosti môžu kópie na vzdelávacie, alebo vedeckovýskumné účely robiť bez súhlasu autora podľa autorského zákona iba knižnice a archívy. Táto výnimka sa má rozšíriť i na múzeá a galérie.
Po podpísaní prezidentom novela nadobudne účinnosť 1. novembra.