Nezabudnuteľný Július Satinský bol rodeným rozprávačom

Herec, humorista, spisovateľ a dramatik Július Satinský počas celého svojho života rozdával ľuďom radosť v podobe svojského, neopakovateľného humoru. S nadhľadom vnímal a ďalej podával veselé i vážne životné situácie. V sobotu 20. augusta by sa dožil 75 rokov.

Obľúbený umelec bol univerzálnou a tvorivou osobnosťou, polovičkou legendárnej intelektuálno-komickej dvojice Lasica a Satinský, ktorá sa stala výrazným a ojedinelým fenoménom slovenskej kultúry. Svojím iskrivým a inteligentným humorom si získali priazeň širokej verejnosti nielen na Slovensku, ale aj v Česku. Ako filmový herec sa Július Satinský preslávil najmä v jednej z najúspešnejších československých komédií S tebou mě baví svět (1982). Svoj vzácny talent rozvinul aj ako autor niekoľkých kníh, veľkého množstva scénok, dialógov a celovečerných programov.

Július (Julo) Satinský sa narodil 20. augusta 1941 v Bratislave a k svojmu rodisku mal počas celého života vrúcny vzťah. Po maturite na Strednej pedagogickej škole vyštudoval dramaturgiu na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU). Svoju profesionálnu kariéru v Československej televízii v Bratislave začínal ako dramaturg. Od roku 1959 spolu s Milanom Lasicom vystupovali ako komická dvojica v autorských reláciách. Účinkovali v bratislavskej Tatra revue a neskôr v Divadle na korze. Koncom 60. rokov minulého storočia normalizačná štátna moc znemožnila Satinskému pôsobenie na Slovensku, preto v rokoch 1971-1972 spolu s Lasicom vystupovali v kabarete Večerní Brno na Morave. Neskôr účinkovali v spevohre Novej scény v Bratislave, od roku 1978 aj v jej činohre. V roku 1982 prešiel Július Satinský do novozaloženého divadla Štúdia L+S. Originálna dvojica Lasica a Satinský prezentovala na javisku inteligentný humor založený na mnohoznačnej hre so slovom a významom. Publikum zaujali krátkymi skečmi, dialógmi a scénkami s nezameniteľnou poetikou. V ich duchu sa repertoár divadla podnes orientuje na poetický humor, ktorý závažné postrehy a myšlienky viac naznačuje než hovorí na plné ústa a v druhom pláne necháva priestor i pre kvapku smútku a nostalgie.

Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa profesijné záujmy Júliusa Satinského a Milana Lasicu čiastočne rozdelili. Satinský sa okrem herectva venoval aj vlastnej literárnej činnosti, publicistike a tvorbe pre deti. Bol aktívnym prispievateľom do viacerých novín a časopisov a autorom úspešných knižných titulov ako Chlapci z Dunajskej ulice (2002), Polstoročie s Bratislavou (2002) alebo Čučoriedkareň (2002). Detským čitateľom venoval vtipnú rozprávkovú knižku Rozprávky uja Klobásu (1996). Neskôr vyšli knihy spomienok na populárneho umelca s názvom Momentálne som mŕtvy, zavolajte mi neskôr (2003) a Bledomodrý svet (2004). V roku 2007 vyšlo dielo Listy z onoho sveta, súbor fiktívnych a ďalších listov či fejtónov z pera Jula Satinského.


Satinského herecký talent vynikol v množstve divadelných postáv v hrách domácich i svetových dramatikov, v desiatkach televíznych inscenácii a filmov. Z jeho bohatej filmografie možno spomenúť snímky Slávnosť v botanickej záhrade (1969), Nekonečná – nevystupovat (1978), Srdečný pozdrav ze zeměkoule (1982), Tři veteráni (1983), Vesničko má středisková (1986), Utekajme, už ide! (1986), Vážení přátelé, ano (1989), Orbis Pictus (1997) alebo Kruté radosti (2002). V 60. až 90. rokoch 20. storočia bol vyhľadávaným autorom alebo spoluautorom množstva scénok, dialógov i celovečerných programov, napríklad Večery pre dvoch (1964), Dvaja v lunaparku (1966) alebo Ktosi je za dverami (1978), v ktorých aj vystupoval. Mnohé z nich vyšli knižne. Posledných šesť rokov svojho života účinkoval v televíznej talkshow s Milanom Lasicom Všetci sú za dverami (1998).

Július Satinský podľahol dlhej a ťažkej chorobe 29. decembra 2002 v Bratislave.


Za svoje umenie a občianske postoje získal viacero ocenení. V roku 2002 mu prezident SR udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za celoživotný prínos k rozvoju slovenského umenia a podporu rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku. V roku 1989 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1997 Krištáľové krídlo za celoživotné dielo spoločne s Milanom Lasicom. V roku 2003 bol vyznamenaný v Českej republike Medailou Za zásluhy I. stupňa in memoriam. Slovenská astronomická spoločnosť po umelcovi pomenovala planétku 15946. V roku 2004 udelili na Bratislavskom bále po prvýkrát cenu Júliusa Satinského s názvom Bratislavská čučoriedka. Reliéf nosa zosnulého humoristu v nadživotnej veľkosti sa v auguste 2004 stal prvým exponátom v Uličke slávnych nosov v Kremnici. V septembri 2006 odhalili Júliusovi Satinskému sochu na Dunajskej ulici v Bratislave, kde strávil podstatnú časť života a o ktorej rád hovorieval: "Na našej ulici je sloboda".