Pred 70 rokmi popravili kontroverzného politika Vojtecha Tuku

Vojtech Tuka bol popredným predstaviteľom radikálneho pronacistického krídla Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) a jedným z organizátorov odvlečenia slovenských Židov do koncentračných táborov. Popravili ho pred 70 rokmi 20. augusta.

Vojtech Tuka sa narodil 4. júla 1880 v Štiavnických Baniach. Vyštudoval právo v Pešti (dnes Budapešť, Maďarsko), neskôr vo francúzskej metropole Paríž a v nemeckom Berlíne. Po zrušení Alžbetínskej univerzity v Bratislave, kde prednášal štátne a medzinárodné právo, sa uchádzal o profesorské miesto na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK). Jeho žiadosť však bola odmietnutá. Začal sa preto orientovať na politickú činnosť, vstúpil do HSĽS, kde organizoval rodoobranu.

V rokoch 1925-1929 pôsobil ako poslanec Národného zhromaždenia Československej republiky (NZ ČSR) v Prahe, viedol otvorenú kampaň proti integrite ČSR. V roku 1929 bol zatknutý a odsúdený za vlastizradu a špionáž v prospech Maďarska na 15 rokov väzenia. Po prepustení na slobodu 7. októbra 1938 sa čoskoro stal vedúcou osobnosťou radikálneho profašistického krídla HSĽS a jedným z hlavných kandidátov na predsedu strany. Hitlerovu podporu pre samostatnosť Slovenska získal 12. februára 1939.


Po vyhlásení samostatnej vojnovej Slovenskej republike 14. marca 1939 sa Vojtech Tuka stal zástupcom predsedu vlády. Po voľbe Jozefa Tisa za prezidenta štátu sa Tuka 27. októbra 1939 stal predsedom vlády. Po tzv. salzburských rokovaniach v júli 1940 došlo k posilneniu profašistického Tukovho krídla v slovenskej politike.

Koncom roka 1940 pripravoval Tuka odstránenie Jozefa Tisa z politického života jeho menovaním za biskupa. Hlavou štátu sa mal stať práve Vojtech Tuka, predsedom vlády umiernený Karol Sidor. V januári 1941 Tiso obvinil Tuku z príprav prevratu. Od roku 1941 sa Tuka sústredil na zahraničnú politiku a židovskú otázku. Bol jedným z iniciátorov vypracovania a prijatia Vládneho nariadenia o právnom postavení Židov, na ktorého základe bola väčšina slovenských Židov odvlečená mimo územia krajiny. Tieto a iné kauzy postupne dostali Tuku do čoraz väčšej osobnej i politickej izolácie.
V roku 1943 druhá mozgová príhoda výrazne zhoršila jeho zdravotný stav. V decembri 1943 sa vzdal funkcie podpredsedu strany a v januári 1944 súhlasil s odstúpením z funkcie predsedu vlády. Nemecký minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop presadzoval jeho zotrvanie vo funkcii napriek zdravotnému stavu. Tuka podal 5. septembra 1944 demisiu svojej vlády a aktívneho politického života sa ďalej nezúčastňoval.

V období druhej svetovej vojny v čase príchodu sovietskych jednotiek na územie Slovenska ťažko chorý Tuka spolu s manželkou Boženou emigroval do Rakúska, kde bol po kapitulácii Nemecka zajatý spojeneckými vojskami a vydaný česko-slovenským orgánom. V roku 1946 bol pre svoju aktívnu pronemeckú politiku a účasť na vyhladzovaní Židov v období rokov 1939-1944 odsúdený Národným súdom v Bratislave na trest smrti. Dňa 20. augusta 1946 bol Vojtech Tuka popravený obesením.

Vojtech Tuka bol držiteľom viacerých vyznamenaní: Veľkokríž radu Nemeckého orla, Veľkokríž bulharského radu sv. Alexandra, Veľkokríž Rumunskej hviezdy, Veľkokríž talianskeho radu sv. Mauricia a Lazara.