Slovensko si pripomína augustové udalosti z roku 1968

Od chvíle, keď vojská piatich štátov vtedajšieho vojenského zoskupenia Varšavskej zmluvy (Zväz sovietskych socialistických republík - ZSSR, Poľská ľudová republika - PĽR, Maďarská ľudová republika - MĽR, Nemecká demokratická republika - NDR, Bulharská ľudová republika - BĽR) obsadili bývalú Československú socialistickú republiku (ČSSR) uplynie v nedeľu 21. augusta 48 rokov.


Vojenská invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny, v noci z 20. na 21. augusta 1968 proti vôli väčšiny československého obyvateľstva prerušila reformný proces v ČSSR. Invázie do Československa pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií (12 tankových, 13 motostreleckých, dve výsadkové) a jedna letecká armáda. Intervenčným jednotkám v počte približne 700.000 vojakov s 800 lietadlami, 6300 tankami a 2000 delami a raketami velil generál J. G. Pavlovskij. Na Operácii Dunaj sa nezúčastnilo vojsko Rumunskej socialistickej republiky - RSR, ktoré bolo tiež súčasťou Varšavskej zmluvy.

Počas tzv. Pražskej jari sa časť komunistických funkcionárov pokúsila o zvrat politiky smerom k demokracii. Udalosti augusta 1968 mali svoj začiatok na Slovensku v roku 1965. Toto obdobie vynieslo do čela politickej scény Alexandra Dubčeka - v tom čase prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS). Nové tváre vo vedení štátu, vlády, strany a Národného zhromaždenia (NZ) ČSSR, Ludvík Svoboda, Oldřich Černík, Alexander Dubček a Josef Smrkovský, a progresívne sily vo vnútri Komunistickej strany Československa (KSČ) v roku 1968 boli nádejou pre demokratizáciu.

Spoločnosť sa začala vo zvýšenej miere zaujímať o politické dianie, vznikali nové strany a organizácie záujmového zamerania. Konzervatívne krídlo v KSČ reprezentované hlavne Vasiľom Biľakom, Aloisom Indrom, Jozefom Lenártom a Drahomírom Kolderom bolo potlačené a aprílové zasadnutie ÚV KSČ v roku 1968 prijalo Akčný program KSČ. Ako hlavnú označil potrebu ekonomického rastu krajiny a vytvorenie priestoru pre spoločenskú iniciatívu.


Výzva Dvetisíc slov, ktorú v júni 1968 skoncipoval spisovateľ Ludvík Vaculík a podpísalo ju množstvo osobností, odozva myšlienok Pražskej jari v spoločnosti, boli dôvody, prečo o situáciu v ČSSR zosilnel záujem zo strany ZSSR a krajín vtedajšej Varšavskej zmluvy v záujme potlačenia demokratizačného vývoja v krajine. Boli to zahraničné návštevy, stretnutia a konferencie, kde sa riešila najmä situácia v ČSSR. Išlo hlavne o rokovanie medzi členmi Predsedníctva ÚV KSČ a Politického byra Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) v Čiernej nad Tisou a poradu predstaviteľov komunistických a robotníckych strán v Bratislave.

Na stretnutí generálnych tajomníkov komunistických a robotníckych strán krajín Varšavskej zmluvy v Moskve 18. augusta 1968 sa oficiálne rozhodlo. Záverečný protokol z tohto stretnutia zaznamenal politické rozhodnutie o invázii vojsk do Československa. Proti invázii protestovali naše najvyššie štátne a stranícke orgány. Začal sa zápas o kontrolu rozhlasového a televízneho vysielania na celom území.


Invázia vojsk Varšavskej zmluvy si k 3. septembru 1968 vyžiadala 72 mŕtvych (z toho 19 na Slovensku), 266 ťažko a 436 ľahko ranených československých občanov. Pod smutne známym tzv. pozývacím listom, ktorého originál odovzdal v júli 1992 ruský prezident Boris Jeľcin prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václavovi Havlovi, boli podpísaní práve predstavitelia konzervatívneho krídla KSČ (Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak).


Invázia vojsk 21. augusta 1968 skončila experiment československých reformných komunistov, ktorý dostal označenie Pražská jar. K absolútnemu politickému zvratu prišlo v apríli 1969, keď Gustáv Husák nastúpil do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Nastal začiatok normalizácie. Postupný odchod sovietskych vojsk sa uskutočnil až po novembri 1989. Posledný vojenský transport z územia bývalého Československa vypravili 19. júna 1991.