HERĽANY: Niekdajšie kúpele dnes pripomínajú už len minerálne pramene

Liečivé pramene v obci Herľany v okrese Košice – okolie boli v minulosti vyhľadávané, keďže tam boli kúpele. Dnes je prístupná už iba časť prameňov. Stále sú však navštevované ľuďmi zo Slovenska, ale i zahraničia.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1487. Pozostáva z dvoch častí Herlian a Žíroviec. Kedysi to dve samostatné obce. Žírovce boli v minulosti zamerané viac na poľnohospodárstvo, Herľany na kúpeľníctvo.

"Tým, že tu boli kúpele, tak hovorí sa, že Herľany boli taká panská obec, keďže ľudia sa zaoberali službami pre kúpeľníctvo. Kúpele tu boli až do druhej svetovej vojny, kedy sa tu veľa vecí zničilo a potom sa už neobnovili. Aj naša národná prírodná pamiatka Herľanský gejzír súvisí s kúpeľmi. Vrt bol začatý v roku 1870 pre potreby kúpeľov, ktoré tu už vtedy boli," uviedla pre TASR starostka obce Herľany Jana Tóthová.

V minulosti bolo v obci podľa jej slov šesť minerálnych prameňov. Dnes sú tri a z nich sa len dva stále používajú. "Ten tretí je uzavretý a neberie sa z neho voda. Nebol ani v minulosti tak uspôsobený. Vieme o ňom, že je tam. Pri jednom prameni je urobená studňa, kde sa ťahá voda, z druhého vyteká samovoľne. Ľudia sem chodia na vodu, ktorá je liečivá. Už niekoľko desaťročí neboli robené rozbory presne kvôli tomu, že kúpeľníctvo tu nefunguje a tie rozbory stoja nejaké financie. Jednoducho nebola potreba robiť ich. Ľudia sem však chodia, pijú tú vodu, nikto z nej ešte neochorel, skôr naopak, tá voda môže naozaj pomôcť," vysvetlila starostka obce.

Ako ďalej vysvetlila, voda z prameňov má dobrý vplyv na zažívacie ústrojenstvo a v minulosti sa používala tiež na liečbu ženských ochorení. Obidva pramene sú voľné prístupné. Jeden sa nachádza pri obecnom úrade, druhý v kúpeľnom parku. O ich čistenie a údržbu sa starajú obecní dobrovoľní hasiči. Podľa starostky však musia byť pritom opatrní, nakoľko je tam veľa plynov, ktoré je cítiť.

Zaujímavosťou, ktorá láka do obce turistov, je spomínaný Herľanský gejzír. Vrt začali robiť v roku 1870 a o päť rokov neskôr bol ukončený. Voda vyviera v pravidelných 30 až 32 hodinových intervaloch z hĺbky 400 metrov. Nikdy sa však nepoužívala na pitie. "Tým, že je dosť slaná, nie je ani veľmi chutná na pitie, avšak používala sa na vaňové kúpele. Voda sa zachytávala, zohrievala a potom tradične ako v kúpeľníctve sa kúpalo vo vaniach. To malo blahodarný vplyv na pohybové ústrojenstvo. Budova sa zachovala, je zrekonštruovaná, tie vane sa však nezachovali," vysvetlila Tóthová.

Herľany najčastejšie navštevujú Maďari a Poliaci. "Počuť tu aj Nemcov, Dánov, Belgičanov, či Francúzov. Chodia sem ľudia z celej Európy, dokonca aj zo Spojených štátov amerických. Musím žiaľ skonštatovať, že našu obec skôr poznajú ľudia ďalej od nás, ako z okolia," povedala starostka.

Tóthová vysvetlila, že mala víziu, aby sa kúpeľníctvo v obci obnovilo. Ale je to veľká investícia a je ťažké nájsť investora.