Slováci si so sociálnymi sieťami rozumejú, ženy menej

Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý urobili na vzorke 1 079 respondentov starších ako 14 rokov. Kým v roku 2011 bolo schopných pracovať s touto komunikačnou technológiou 58 percent ľudí, dnes je to 63 percent.

V dvojročnej perspektíve sa zlepšila aj úroveň digitálnych zručností – teda to, ako dobre alebo zle nám to so sociálnymi sieťami ide. Kým v roku 2011 by sme za ich využívanie dostali priemernú školskú známku 3,2, v tomto roku by to bolo 2,9.

„Na margo hodnotenia zručností je nutné poznamenať, že celkový priemer nám takpovediac kazí 37 percent respondentov, ktorí prácu so sociálnymi sieťami vôbec nezvládajú. Naopak, väčšina tých, ktorí túto technológiu ovládajú, tvrdí, že im to ide veľmi dobre alebo bez väčších problémov. Inými slovami, ak sa niekto sociálne siete rozhodne využívať, ide mu to zväčša dobre,“ konštatuje autor projektu Marián Velšic.
Mužom to ide lepšie

Tak ako v roku 2011 aj v roku 2013 boli zistené rozdiely medzi jednotlivými sociálnymi skupinami obyvateľstva.

Napríklad v prípade mužov a žien je síce podiel zvládajúcich sociálne siete približne rovnaký (64 percent muži : 63 percent ženy), ale muži sú v ich využívaní o čosi zručnejší (priemerná známka 2,8) ako ženy (priemerná známka 3,0).

Ešte výraznejšie rozdiely boli zistené v medzigeneračnom pohľade.

"Kým v tzv. generácii Millenials – teda tých, ktorí sa narodili po roku 1980, vie so sociálnymi sieťami pracovať až 95 percent, v generácii ich rodičov (tzv. Generation X) je takých už len 67 percent a v generácii ich starých rodičov (tzv. Baby Boomers) iba 27 percent. Týmto medzigeneračným skúsenostiam zodpovedajú aj priemerné známky za zručnosti – 1,6 : 2,9 : 4,3," dodal Velšic.

Obdobné je to podľa neho z hľadiska vzdelania. Zatiaľ čo medzi ľuďmi so základným vzdelaním dokáže so sociálnymi sieťami pracovať iba 55 percent, medzi úplne stredoškolsky vzdelanými je to 69 percent a medzi vysokoškolsky vzdelanými až 88 percent respondentov.
Dedina ťahá za kratší koniec

Medzi ľuďmi z vidieka dokáže so sociálnymi sieťami pracovať 58 percent a v mestách 68 percent opýtaných. Rozdiely sa prejavujú tiež v zručnostiach – vidiek by dostal priemernú známku 3,4 a mesto 2,7.

Čo sa týka krajov, relatívne najlepšie sú na tom Banskobystrický a Trenčiansky kraj, kde je podľa prieskumu najväčší podiel ľudí ovládajúcich túto technológiu.

Na druhej strane, najlepšie zručnosti dosahujú obyvatelia z východu Slovenska. Najhoršie dopadli obyvatelia Žilinského a Nitrianskeho kraja. Tam je najmenší podiel ovládajúcich i najslabšie zručnosti.