Martin Huba: Moje začiatky neboli veľmi ružové

„Som veľmi rád, že Martin Huba prijal cenu, ktorú sme mu ponúkli. Mali sme mu ju možno ponúknuť už dávno, ale vždy to tak býva - niekto si počká a dočká sa. Martin je jeden z najvýraznejších predstaviteľov našej generácie, ktorú by som nazval generáciou Divadla na korze. Jeho prítomnosť bola do veľkej miery určujúca a špičková,“ uviedol laureátov herecký kolega a riaditeľ festivalu Milan Lasica.

Pri tejto príležitosti slovenský herec, ktorý počas svojej kariéry stvárnil vyše 150 filmových a televíznych postáv, nešetril slovami vďaky. „Je pravda, že osud, pokiaľ ide o divadlo a v poslednom čase aj o film, bol ku mne tak milosrdný, že nech už by sa mi akákoľvek krivda mala diať, tak ja už musím byť len vďačný,“ bilancoval Huba, ktorý zdôraznil, že herecká profesia je závislá najmä od šťastia a zhôd okolností.

Herec a divadelný režisér, ktorý účinkoval vo filmoch ako Pacho, hybský zbojník (1975), Musíme si pomáhať (2000), Kawasakiho ruže (2009), či Obsluhoval som anglického kráľa (2006), za ktorý získal aj Českého leva, to nemal vo svojich začiatkoch ľahké. Ako „protekčné dieťa“ opernej speváčky Márie Kišonovej-Hubovej a herca Mikuláša Hubu, sa hereckým životom musel tvrdo prebíjať. „Moje začiatky neboli veľmi ružové, bol som dosť neschopný žiak a mal som biľag v podobe protekčného dieťaťa. Trápili ma kamaráti a v električke kričali - áno, ide Huba, to je syn toho laureáta. Tiež som sa tváril, že je to veselé, ale nebolo, lebo človeka to permanentne blokuje,“ zaspomínal si Huba na tlačovej konferencii v Trenčíne.

Povzbudenia od rodičov sa takisto nikdy nedočkal. „Otec ma za celý svoj život za nič nepochválil. Rodičia ma povzbudili tým, že ma naučili byť veľmi tvrdý voči sebe. Obaja ma nielen naučili, ale mi prikázali ísť vždy až po, respektíve nad hranicu mojich možností,“ uviedol 51. laureát ocenenia Hercova misia.

Charizmatický herec zároveň nezabudol poznamenať, prečo si nové ocenenie ako i celý Art Film Fest nesmierne váži. V časoch, keď podľa Hubových slov IQ spoločenského vedomia neustále klesá a ľudia prijímajú hru na dlh a vidinu šťastia, vníma takéto podnety ako šancu na precitnutie.

„Prijali sme hru na zdanie šťastia, na akúsi náhradu života a aby to človek vydržal, musí žiť plytší život. Tie seriály, ktoré sa na vás zo všetkých strán valia, vás utvrdzujú v tom, že sa tak dá žiť. Ľudia preberajú hodnotové systémy figúr zo seriálov. A pritom všetky sú o jednom - ten s tým, ten s tou. Nemajú žiadnu vertikálnosť, všetko je to len príbeh vytesnených ľudí. Som veľmi rád, keď sa objavia filmy, ktoré nesúhlasia s touto redukciou ľudskej bytosti. I preto je Art Film Fest neuveriteľne užitočný," zložil Huba na záver poklonu organizátorom festivalu.