Lajčák: Vzťahy SR a Rumunska spája spoločná história a členstvo v EÚ

Vzájomné slovensko-rumunské vzťahy sú založené na troch pilieroch - silnej pozitívnej spoločnej histórii, členstve v EÚ a NATO a slovenskej menšine. Povedal to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák na tlačovej konferencií s rumunským rezortným kolegom Lazarom Comanescom. Slovenský minister pricestoval na jednodňovú pracovnú návštevu do Bukurešti, kde sa zúčastnil ako hlavný hosť na zhromaždení rumunských veľvyslancov.

Lajčák ocenil Rumunsko ako krajinu, ktorej vojaci pomáhali počas SNP Slovákom, a taktiež krajinu, ktorá sa ako jediná odmietla zúčastniť na invázii do Československa v roku 1968. Zdôraznil, že obe krajiny ako členovia štruktúr EÚ a NATO zastávajú rovnaké hodnoty a ciele ako napríklad ďalšie rozširovanie únie o balkánske štáty či aktivity v rámci Východného partnerstva.

"Slovensko silno podporuje rumunské členstvo v Schengene," uviedol slovenský minister a dodal, že nie je dôvod na ďalšie odkladanie vstupu Rumunska so schengenského priestoru, keďže splnilo všetky kritériá. Ako posledný pilier vzájomných vzťahov vyzdvihol prítomnosť slovenskej menšiny, ktorá žije v Rumunsku.

Miroslav Lajčák označil vzájomné vzťahy medzi oboma krajinami za výborné a veľmi intenzívne. Ako dôkaz uviedol nielen svoju návštevu, ale aj návštevu predsedu slovenského parlamentu alebo pripravovanú oficiálnu návštevu slovenského prezidenta v októbri.


Keďže podľa ministra Lajčáka medzi našimi krajinami neexistujú žiadne problémy, umožňuje im to užšiu spoluprácu v otázkach, ako konať v tretích krajinách či ako postupovať pri problémoch, ktorým EÚ v súčasnosti čelí.

Lajčák zároveň ponúkol Rumunsku skúsenosti z pripravovania historicky prvého slovenského predsedníctva v Rade EÚ, ktorej bude Rumunsko predsedať v prvej polovici roka 2019. "Ponúkame naše skúsenosti z príprav - technických i logistických - pre prichádzajúce rumunské predsedníctvo," dodal.

Rumunský minister zahraničných vecí sa poďakoval slovenskému ministrovi za jeho účasť na stretnutí veľvyslancov. Potvrdil, že vzájomné vzťahy medzi krajinami sú výborné, a pogratuloval Slovákom k tomu, ako sa zhostili predsedníctva.

Zároveň uviedol, že existuje ešte veľa oblastí, v ktorých obe krajiny môžu zintenzívňovať svoju spoluprácu. Poďakoval sa za ponúknuté skúsenosti, ktoré využijú v prvom polroku 2019. "Buďte si istí, že Rumunsko je silným podporovateľom vášho predsedníctva," odkázal Comanescu Slovákom.

Prepojenie medzi Dubčekom a Bukurešťou je silnejšie, ako si mnohí myslia

Prepojenie medzi Alexandrom Dubčekom a rumunskou Bukurešťou je silnejšie, než si mnohí uvedomujú; keď v auguste 1968 vojská Varšavskej zmluvy okupovali Československo, Rumunsko bolo jedinou krajinou tohto zoskupenia, ktorá sa odmietla na invázii zúčastniť a ktorá ju odsúdila.

Uviedol to dnes minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák. Jeho vyjadrenie odznelo v príhovore po odhalení busty Alexandra Dubčeka v parku v centre Bukurešti.


"To je niečo, čo nás naozaj spája a potvrdzujú to samotné historické väzby, ktoré medzi našimi dvoma národmi existujú," dodal.

Busta podľa jeho slov vznikla z iniciatívy slovenského veľvyslanca v Bukurešti Jána Gábora, s podporou slovenskej vlády a vďaka ústretovému prístupu primátorky hlavného mesta Rumunska.


Dubčeka označil Lajčák za lídra, ktorý rozumel ľuďom a ktorému rozumeli aj samotní ľudia. Alexander Dubček sa podľa neho stal zosobnením demokratického reformného procesu, ktorý komunistickí pohlavári považovali za svoje priame ohrozenie.

Autorom busty je Vít Bojňanský. "Bral som to ako spoločenskú objednávku. Inšpirácia prišla od pána veľvyslanca Gábora," povedal pre TASR jej autor. Zároveň dodal, že ide o bronzovú bustu, modelovanú z hliny, ktorú následne odliali. "Konečný výsledok je vlastne bronz," skonštatoval.