Zákaz neprešiel, strany sa môžu ozbrojovať a vytvárať ozbrojené zložky

Návrh zakázať politickým stranám ozbrojovať sa a vytvárať ozbrojené zložky dnes Ústavnoprávnym výborom NR SR neprešiel. Novelu zákona o politických stranách predložila opozičná SaS, konečné slovo bude mať plénum na septembrovom zasadnutí. Napriek tomu, že sa tento opozičný zákon dostal ešte v máji do druhého čítania, na výbore ho dnes podporili len členovia poslaneckého klubu SaS.

Podľa novely majú mať strany zakázané aj používanie štátnych príspevkov za voľby a mandát na financovanie a podporu ozbrojených zložiek alebo iných ozbrojených útvarov a skupín. SaS chce zákazom a ďalšími zmenami posilniť demokratický charakter politických strán.

Novela by mala umožniť ministerstvu vnútra odmietnuť registráciu strany, ak by nespĺňala požiadavky na demokratický charakter politickej strany. Teda aj vtedy, ak by napríklad vytvárala ozbrojené zložky. Z rovnakého dôvodu by podľa novely mohol Najvyšší súd SR rozpustiť politickú stranu.

Liberáli chcú tiež zakázať používanie príspevkov zo štátneho rozpočtu na financovanie a podporu ozbrojených zložiek alebo iných ozbrojených útvarov a skupín. Ide o príspevok za hlasy získané vo voľbách, príspevok na činnosť a príspevok na mandát.

"Týmto obmedzením sa má zamedziť tomu, aby sa politické strany nielenže samy neozbrojovali a nevytvárali ozbrojené zložky ako svoju súčasť, ale aby nemohli zákaz vytvárať ozbrojené zložky obchádzať tým, že by z príspevkov zo štátneho rozpočtu finančne podporovali ozbrojené útvary a skupiny, ktoré by formálne neboli spojené s politickou stranou, napr. formácie typu garda, milície, domobrana a podobne," vysvetlili opoziční poslanci. Ak by strana porušila zákaz používať príspevky zo štátneho rozpočtu na financovanie ozbrojených zložiek, Najvyšší súd SR by ju mohol rozpustiť.


Ústavnoprávny výbor diskutoval o novele už v júni, rokovanie však prerušil. Poslanec Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA) vtedy vyhlásil, a podobne sa vyjadril aj dnes, že úmysel zakázať extrémistické politické strany nie je prejavom principiálnosti ani odvahy a nie je to ani vecne správne riešenie.

"Súhlasím, aby si strany nemohli vytvárať ozbrojené zložky, lebo na to má monopol štát. Nesúhlasím však v princípe so zákazom extrémistických strán. Keby tieto strany vyhrali voľby, predpokladám, že zakážu nás. Nemali by sme postupovať rovnako. Lebo vlastne hovoríme, že demokracia je tak slabá, že v slobodných voľbách neextrémistické strany prehrajú a ľudia sú tak hlúpi, že zvolia väčšinu extrémistov," povedal Lipšic.

Podľa jeho slov robíme takýmto spôsobom z extrémistov martýrov. "Na extrémistické názory je adekvátna reakcia ešte viac neextrémistických názorov, vysvetľovanie, kampaň, ale aj funkčný a charakterný štát," odkázal.

V návrhu novely sa okrem iného uvádza, že majú byť zakázané aj politické strany, ktorých program alebo činnosť ohrozujú základné práva a slobody. "Teda stranu, ktorá by chcela obnoviť trest smrti, treba zrušiť? Lebo obmedzuje základné právo na život, ktoré je v Ústave SR? Pre mňa osobne je to neprijateľné," zdôraznil Lipšic.

Spoluautor novely a člen výboru Ondrej Dostál (SaS) ešte v júni uznal, že keby extrémisti vyhrali voľby, štandardné strany by zrejme zakázali. "Ale keď postavím mimo legálnu existenciu stranu, lebo tá ohrozuje demokratický poriadok, je to iné, ako zakázať ju za iný názor na minimálnu mzdu či registrované partnerstvá," povedal.