Z. Kovács: V Bratislave by EÚ mala prestať prešľapovať na mieste

Od piatkového bratislavského neformálneho summitu Európskej únie by sme najviac očakávali, aby sa konečne po mesiacoch prešľapovania na mieste dospelo k pokroku v zadefinovaní a zodpovedaní otázok, ktorým Európska únia čelí. Povedal dnes v rozhovore pre TASR hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács.

"Ide o záležitosti týkajúce sa nielen vytvorenia spoločných ozbrojených síl či návratu ku koncepcii Európy národov, ako to naznačil predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, ale aj viacerých ďalších otázok obsiahnutých v maďarskom návrhu, prípadne v exitujúcich alebo formujúcich sa postojoch krajín Vyšehradskej štvorky, pričom tu nemyslím iba na otázku migrácie, ale aj na ďalšie záležitosti týkajúce sa formovania budúcnosti Európy. Bolo by načase brať tieto záležitosti vážne," zdôraznil.

K otázke referenda proti utečeneckým kvótam, ktoré prezident János Áder vypísal na 2. októbra, a ktorého kampaň v súčasnosti určuje v Maďarsku vnútropolitické dianie, Kovács povedal, že jeho najdôležitejším cieľom je poskytnúť Maďarom možnosť vyjadriť sa k záležitosti, v súvislosti s ktorou maďarská vláda ani parlament neodovzdali žiadne právomoci žiadnemu orgánu Európskej únie.

"Ide o to, s kým by sme chceli spolunažívať v našej krajine, je to otázka suverenity. Ide o zachovanie suverenity, ktorá rozhoduje o tom, kto s kým a za akých podmienok bude v danej krajine žiť. Domnievame sa, že ľudové hlasovanie poskytuje Maďarom túto možnosť. Odkaz plebiscitu smerom k bruselskej byrokracii podľa nášho názoru - v politickom a neskôr aj v právnom zmysle - nebude možné ignorovať. Pripomínam, že v uplynulých rokoch a v súvislosti s migráciou v uplynulom roku sa zrodili v európskych inštitúciách rozhodnutia, na ktoré neboli poverené Radou EÚ. Očakávame, že sa v tejto súvislosti vyvinie veľmi vážna diskusia a boj, pretože tu ide aj o budúcnosť európskej integrácie, ku ktorej sú v súčasnosti dva odlišné postoje," dodal hovorca.

Krátko pred začiatkom summitu EÚ v Bratislave vyzval luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn na vylúčenie Maďarska z tohto zoskupenia. "Ten, kto ako Maďarsko stavia ploty proti ľuďom utekajúcim pred vojnou alebo porušuje slobodu tlače a nezávislosť súdnictva, by mal byť dočasne alebo v prípade potreby navždy vylúčený z Európskej únie," povedal Asselborn, podľa ktorého je to jediný spôsob, ako zachovať súdržnosť a hodnoty EÚ.

Prejavy ministra zahraničných vecí Luxemburska sú podľa Kovácsa nehodné samotného ministra, ale aj celej luxemburskej vlády, pretože domnievať sa, že ak niekto zastáva iný názor, je protieurópsky, je scestné.

"Obvinenia šéfa luxemburskej diplomacie sú absolútne nepodložené a vydieranie ktorejkoľvek krajiny vylúčením z EÚ je neprijateľné a protirečí európskym princípom. Takéto hlasy škodia Európe, pretože nehľadajú riešenie, ale sa snažia zaujať opačný postoj toho, čo by sme radi dosiahli my: treba dbať o to, čo povedia malé štáty, nové členské krajiny, medzi nimi aj naše krajiny V4," podčiarkol hovorca.

Uplynulé obdobie podľa jeho slov jednoznačne potvrdilo, že pohľady Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska - v rámci nich napríklad aj maďarský postoj k ochrane hraníc - sú schopné priniesť riešenia a procesy správne usmerniť. "Netýka sa to len problematiky migrácie, v ktorej sú zrejmé výsledky zomknutia krajín štvorky, ale napríklad aj hospodárskej politiky a iných otázok budúcnosti EÚ," uzavrel hovorca maďarskej vlády Z. Kovács.