Oscarový americký režiser Oliver Stone jubiluje
Režisér, ktorého filmy sa vymykajú typickým hollywoodskym produktom aj tým, že sa v nich často aj kontroverzne dotýka citlivých tém americkej spoločnosti.
Americký filmový režisér, scenárista a dokumentarista Oliver Stone sa vo štvrtok 15. septembra dožíva 70 rokov.
Režisér, ktorého filmy sa vymykajú typickým hollywoodskym produktom aj tým, že sa v nich často aj kontroverzne dotýka citlivých tém americkej spoločnosti. Či už je to vojna vo Vietname, prezidenti USA Richard Nixon, John Fitzgerald Kennedy, alebo aj téma národného športu Spojených štátov amerických - amerického futbalu.
Oliver Stone, celým menom William Oliver Stone sa narodil v americkom New Yorku v židovsko-katolíckej rodine. Rodičia budúceho režiséra boli výrazne spoločensky angažovaní. Aj preto Oliver Stone trávil detstvo viac v spoločnosti opatrovateliek. Majetní rodičia však dožičili synovi prestížne vzdelanie na Trinity School na severovýchodnej strane Manhattanu a na Hill School, prípravnej akadémii v Pottstowne v americkej Pensylvánii.
Počas letných prázdnin, ktoré trávil u starých rodičov vo Francúzsku sa rodičia rozviedli, v dôsledku čoho, sa jeho otec dostal do finančných ťažkostí. Neprestal mu však financovať štúdium a tak mohol nastúpiť na prestížnu Yalovu univerzitu, na univerzite strávil iba rok. Následne odcestoval do Saigonu vo Vietname, kde pracoval ako učiteľ angličtiny. Vo Vietname ho zastihla americko-vietnamská vojna. V roku 1967 sa prihlásil do americkej armády, ale po zrážke s vojakmi Vietkongu utrpel zranenie, ktoré ho vrátilo naspäť do USA.
Po návrate sa prihlásil na New York University, kde skočil ako bakalár umenia v oblasti filmu. Na univerzite bol jeden z jeho učiteľov americký režisér Martin Scorsese, ktorý ho usmernil ako má vo filme zužitkovať svoj hnev či frustráciu z vietnamskej vojny a stavu americkej spoločnosti.
Prvý úspech v podobe Oscara a Zlatého glóbusu dosiahol jeho scenár k filmu Polnočný expres (The Midnight Express), ktorý režíroval Alan Parker. Aj napriek tomuto úspechu len ťažko hľadal producentov, ktorí by zafinancovali jeho scenáristické a režisérske nápady. Aj preto sa naďalej scenáristicky podieľal na dnes už legendárnych filmoch ako napríklad Zjazvená tvár (Scarface), alebo 8 Million Ways to Die (8 miliónov spôsobov ako zomrieť).
Až v polovici 80. rokoch 20. storočia sa už ako režisér do filmovej histórie zapísal filmami z tematikou vietnamskej vojny: Čata (Platoon), Narodený 4. júla (Born on the Fourth of July), Medzi nebom a zemou (Heaven & Earth).
Vo filmovej kritike americkej spoločnosti pokračoval aj ďalšími už kultovými filmami ako napríklad Wall Street, J.F.K, Takí normálni zabijaci (Natural Born Killers), Nixon. Nedostatky či protirečenia americkej spoločnosti sa objavili aj vo filme The Doors, v ktorom zobrazil osud Jima Morrisona, lídra legendárnej kapely The Doors. Nevyhol sa však ani historickým postavám. Pod jeho režisérskou taktovkou uzrel svetlo sveta výpravný film Alexander Veľký (Alexander).
V ostatnom období zarezonovali aj jeho televízne dokumentárne seriály Neznáme dejiny Spojených štátov (The Untold History of the United States), Secret History of America (Tajná história Ameriky) ktoré podobne ako jeho filmy vyvolali mnohé polemiky.
Za film Čata v roku 1986 dostal Oscara za najlepšiu réžiu a Zlatý glóbus za najlepší film a réžiu. V roku 1988 získal Oscara a Zlatý glóbus za najlepšiu réžiu aj za film Narodený 4. júla.
Režisér, ktorého filmy sa vymykajú typickým hollywoodskym produktom aj tým, že sa v nich často aj kontroverzne dotýka citlivých tém americkej spoločnosti. Či už je to vojna vo Vietname, prezidenti USA Richard Nixon, John Fitzgerald Kennedy, alebo aj téma národného športu Spojených štátov amerických - amerického futbalu.
Oliver Stone, celým menom William Oliver Stone sa narodil v americkom New Yorku v židovsko-katolíckej rodine. Rodičia budúceho režiséra boli výrazne spoločensky angažovaní. Aj preto Oliver Stone trávil detstvo viac v spoločnosti opatrovateliek. Majetní rodičia však dožičili synovi prestížne vzdelanie na Trinity School na severovýchodnej strane Manhattanu a na Hill School, prípravnej akadémii v Pottstowne v americkej Pensylvánii.
Počas letných prázdnin, ktoré trávil u starých rodičov vo Francúzsku sa rodičia rozviedli, v dôsledku čoho, sa jeho otec dostal do finančných ťažkostí. Neprestal mu však financovať štúdium a tak mohol nastúpiť na prestížnu Yalovu univerzitu, na univerzite strávil iba rok. Následne odcestoval do Saigonu vo Vietname, kde pracoval ako učiteľ angličtiny. Vo Vietname ho zastihla americko-vietnamská vojna. V roku 1967 sa prihlásil do americkej armády, ale po zrážke s vojakmi Vietkongu utrpel zranenie, ktoré ho vrátilo naspäť do USA.
Po návrate sa prihlásil na New York University, kde skočil ako bakalár umenia v oblasti filmu. Na univerzite bol jeden z jeho učiteľov americký režisér Martin Scorsese, ktorý ho usmernil ako má vo filme zužitkovať svoj hnev či frustráciu z vietnamskej vojny a stavu americkej spoločnosti.
Prvý úspech v podobe Oscara a Zlatého glóbusu dosiahol jeho scenár k filmu Polnočný expres (The Midnight Express), ktorý režíroval Alan Parker. Aj napriek tomuto úspechu len ťažko hľadal producentov, ktorí by zafinancovali jeho scenáristické a režisérske nápady. Aj preto sa naďalej scenáristicky podieľal na dnes už legendárnych filmoch ako napríklad Zjazvená tvár (Scarface), alebo 8 Million Ways to Die (8 miliónov spôsobov ako zomrieť).
Až v polovici 80. rokoch 20. storočia sa už ako režisér do filmovej histórie zapísal filmami z tematikou vietnamskej vojny: Čata (Platoon), Narodený 4. júla (Born on the Fourth of July), Medzi nebom a zemou (Heaven & Earth).
Vo filmovej kritike americkej spoločnosti pokračoval aj ďalšími už kultovými filmami ako napríklad Wall Street, J.F.K, Takí normálni zabijaci (Natural Born Killers), Nixon. Nedostatky či protirečenia americkej spoločnosti sa objavili aj vo filme The Doors, v ktorom zobrazil osud Jima Morrisona, lídra legendárnej kapely The Doors. Nevyhol sa však ani historickým postavám. Pod jeho režisérskou taktovkou uzrel svetlo sveta výpravný film Alexander Veľký (Alexander).
V ostatnom období zarezonovali aj jeho televízne dokumentárne seriály Neznáme dejiny Spojených štátov (The Untold History of the United States), Secret History of America (Tajná história Ameriky) ktoré podobne ako jeho filmy vyvolali mnohé polemiky.
Za film Čata v roku 1986 dostal Oscara za najlepšiu réžiu a Zlatý glóbus za najlepší film a réžiu. V roku 1988 získal Oscara a Zlatý glóbus za najlepšiu réžiu aj za film Narodený 4. júla.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál TASR, Foto: TASR
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Festival Rock pod Kameňom hlási zmenu miesta
16:05 18.04.2025Kultúra
Rock pod Kameňom, najväčší rockový festival na Slovensku, ktorý prebehne 26. až 28. júna, prichádza s novinkami.
Večerné bohoslužby na Zelený štvrtok pripomínajú Ježišovu Poslednú večeru
7:33 17.04.2025Kultúra
Katolíci, evanjelici a ďalší kresťania vstúpili Palmovou nedeľou, nazývanou aj ako Kvetná nedeľa (13. 4.), do Svätého týždňa.
Slnko v sieti: Najlepším hraným filmom sú Vlny, získali deväť cien
2:02 17.04.2025Kultúra
Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA) vyhlásila v stredu v Bratislave laureátov národnej filmovej ceny Slnko v sieti za rok 2024.
„Vzdávam sa“: Herečka Cate Blanchettová plánuje ukončiť hereckú kariéru
18:33 15.04.2025Kultúra
Oceňovaná austrálska herečka Cate Blanchettová oznámila, že sa „vzdáva“ herectva a plánuje ukončiť svoju hereckú kariéru, aby sa v živote mohla venovať iným veciam.
Novým generálnym riaditeľom SNG bude Juraj Králik
16:49 14.04.2025Kultúra
Novým generálnym riaditeľom Slovenskej národnej galérie bude od utorka (15. 4.) Juraj Králik.
Vosveteit.sk
