Poslanci dávali v parlamente prvú pomoc

Ako povedal vo štvrtok pre agentúru SITA špecialista na urgentnú medicínu Viliam Dobiáš, ideálne je, aby si laici, ktorí sa k poskytovaniu prvej pomoci dostanú možno len raz v živote, aj to nie každý, občerstvili kurz prvej pomoci po dvoch až piatich rokoch.

Mali by si to teda fyzicky vyskúšať na modeloch. „V autoškolách je síce povinný osemhodinový kurz prvej pomoci, ale nie všetky kurzy sú kvalitné a prakticky zamerané. Niekedy sa to robí bez nácviku na modeloch. Keď si ľudia myslia, že ako 18-roční absolvovali kurz prvej pomoci v autoškole a vedia ju poskytovať do konca života, tak je to tragický omyl,“ povedal.

Podľa Dobiáša medzinárodné odporúčania sú také, že po dvoch až piatich rokoch by mal človek absolvovať „občerstvovací kurz prvej pomoci“.

Množstvo ľudí totiž umiera a mnohí, čo prežijú bez prvej pomoci, majú trvalé následky. „Keď si pomyslím, že mám desať rokov ležať na posteli v plienkach a nechať sa kŕmiť opatrovateľkou, tak tých osem hodín základného kurzu a potom tri hodinky raz za päť rokov sú minimálnou stratou času,“ povedal. Podľa neho v zahraničí je to podstatne lepšie. „V Rakúsku 50 až 60 percent ľudí ovláda reálne prvú pomoc. V Nórsku až 80 percent,“ konštatoval.

Predseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo Richard Raši, ktorý je lekár, si zaspomínal ako prvú pomoc poskytoval pred viac ako piatimi rokmi dieťaťu po dopravnej nehode. „Doniesli ho k nám na ambulanciu, aby sme ho úspešne zresuscitovali, ale v priebehu operácie zomrelo,“ uviedol.

Ako minister zdravotníctva zas mal najväčšiu smolu na veľké tragické udalosti. „V čase môjho pôsobenia došlo k tragickej nehode pri Brezne na železničnom priecestí, k havárii autobusu v Gospiči, kde zomrelo 16 Košičanov, ale aj nehode neďaleko Grazu,“ pripomenul.

Podľa neho je dôležité vedieť, že každý človek, keď dokáže urobiť tri základné veci, môže zachrániť život. „Žiaľ v strednej Európe to dokáže päť maximálne desať percent ľudí,“ konštatoval.

Prvá jednoduchá vec je podľa neho spriechodnenie dýchacích ciest, ak pacient nedýcha. „Zistiť stav vedomia, ak je v bezvedomí, spriechodnia sa dýchacie cesty. Ak nedýcha, začne sa s resuscitáciou, teda stláčaním hrudníka a umelými dýchaniami v pomere 30:2,“ povedal s tým, že poslanci sú ako bežná populácia, teda poskytnúť prvú moc bude vedieť podľa neho päť až desať percent.

Poslanec NR SR Ivan Uhliarik (KDH), ktorý je tiež lekár, poskytoval prvú pomoc najmä v kostole. „Opakovane sa mi to stalo v kostole, kde je preplnené miesto a veľa ľudí. Ľudia vtedy odpadávajú. Väčšinou šlo o ženy. Za posledné tri roky sa mi stalo päťkrát, že som musel dávať prvú pomoc v kostole,“ povedal.

Podľa neho je dôležité raz za čas si poskytovanie prvej pomoci osviežiť. „Mnoho ľudí nevie, ako dať prvú pomoc, pritom mnohokrát by sme mohli zachrániť život. Ľudia sa však zľaknú. Častokrát stačí človeka otočiť do stabilizovanej polohy, alebo zakloniť hlavu a vytiahnuť mu jazyk,“ dodal.