Eduard Grečner je režisér najzásadnejšej slovenskej filmovej éry

Slovenský filmový scenárista a režisér Eduard Grečner sa v stredu 21. septembra dožíva 85 rokov.

Bol režisérom najzásadnejšej éry v slovenskej filmovej tvorbe. Spolu so Štefanom Uhrom či Jurajom Jakubiskom tvoril obdobie Československej novej vlny.

Narodil sa 21. september 1931 v Kopčanoch v bývalom Československu. Vyštudoval gymnázium v Skalici. Už počas štúdia na gymnáziu sa začal zaujímať o umenie, konkrétne o literatúru a divadlo. Publikoval svoje básne v rôznych časopisoch a režíroval aj miestne školské divadlo.

Na dnešnej pražskej Filmovej a televíznej fakulte akadémie múzických umení (FAMU) sa najskôr rozhodol študovať réžiu v ročníku Václava Wassermana. Onedlho však ochorel na tuberkulózu. Po návrate z liečenia mu lekári odporučili prestúpiť z réžie na odbor dramaturgia a scenáristka. Grečner radu lekárov poslúchol a v rokoch 1950-1954 študoval v ročníku M. V. Kratochvíla. Ročník absolvoval, ale bez formálneho ukončenia. Počas štúdia pokračoval vo svojej predchádzajúcej literárnej tvorbe a písal recenzie pre Československý rozhlas (1950-1953).

Následne začal pracovať ako dramaturg, scenárista a režisér v bratislavských ateliéroch Štúdia hraných filmov na Kolibe. Jeho prvý kontakt s filmovou réžiou mimo školy bol, keď sa stal asistentom réžie dokumentu Štefana Uhra. Nasledovala práca pomocného režiséra na ďalších dvoch Uhrových filmoch - My z deviatej A (1961) a Slnko v sieti (1962). Tiež spolupracoval s Andrejom Lettrichom na jeho stredometrážnom hranom filme Strieborný Favorit (1960). Grečner bol aktívny aj ako scenárista. Pracoval na viacerých televíznych filmoch Vida Horňáka, ako napríklad Mlčanie mora (1963) a Kolíska (1964). Scenáristicky zastrešil aj dokumentárny film Eugena Šinka Etuda (1964).

Ukázal aj svoje herecké umenie. Účinkoval v dvoch filmoch Petra Solana Boxer a smrť (1962) a Prípad Barnabáš Kos (1964). Popri práci režiséra a scenáristu však pokračoval v recenzovaní činnosti z oblasti umenia v publikáciách Mladá tvorba a Kultúrny život.


Natáčal mnoho televíznych filmov, medzi iným aj snímku Čarodejnica (1971). V tomto čase bol však odvolaný z natáčania televízneho filmu Šampanské z dôvodu ním publikovanej výzvy k pasívnej rezistencii k udalostiam augusta 1968. Z tohto dôvodu bol do roku 1991 odsunutý do sekcie dabingu. Mimo tejto sekcie natočil len dva televízne filmy Mŕtve oči a Príbelská vzbura Janka Kráľa, oba z roku 1978.

Na konci osemdesiatych rokov minulého storočia ako prvý predsedal Slovenskému filmovému zväzu. V druhej polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia bol predsedom filmovej komisie Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. Prednášal na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave a tiež na Fakulte dramatických umení v Banskej Bystrici. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa na krátko vrátil k filmovej réžii a natočil dve snímky - Pozemský nepokoj (1992), Jaškov sen (1996). Od roku 2000 sa venuje už len dabingu.