Nevyplatenie faktúry novým trestným činom nebude

Nevyplatenie faktúry nebude novou skutkovou podstatou trestného činu. Plénum Národnej rady SR dnes nepodporilo opozičný návrh novely Trestného zákona od hnutia OĽaNO-NOVA, ktorou chceli vytvoriť trestnoprávnu ochranu pre živnostníkov voči veľkým firmám, ktoré im nevyplácajú faktúry za vykonanú prácu.

Poslanci Igor Matovič, Eduard Heger, Jozef Viskupič, Marek Krajčí a Erika Jurinová tvrdili, že malí podnikatelia majú veľmi obmedzené možnosti pri vymáhaní svojich faktúr súdnou cestou, s čím niektoré podvodné firmy vopred počítajú. "Návrhom zákona chceme chrániť tých najzraniteľnejších v podnikateľskom sektore a to živnostníkov, ktorí v súčasnosti najviac doplácajú na rôzne nekalé obchodné praktiky, ktorých výsledkom je ich finančná likvidácia," odôvodnili svoju iniciatívu.

"V súčasnosti veľké firmy bežne súťažia v elektronických aukciách s veľmi nízkymi cenami, pričom už v tomto štádiu súťaženia vopred počítajú s tým, že za nevyplatenie faktúr voči malým subdodávateľom nebudú nijako trestne postihnutí," tvrdili poslanci s tým, že súčasné znenie Trestného zákona poskytuje ochranu iba zamestnancom pri trestnom čine nevyplatenia mzdy a odstupného.

Malí živnostníci, ktorí neraz vykonávajú svoju prácu aj v rámci "nútených živností", však podľa nich žiadnu trestnoprávnu ochranu za nevyplatenie faktúry, aspoň v rozsahu ceny práce, nemajú. Novela obchodného zákonníka stanovila lehoty na splatnosť peňažného záväzku, to však podľa OĽaNO-NOVA nerieši podstatu problému - podvodné konanie, ktorého výsledkom je nevyplácanie faktúr za odvedenú prácu.

Podstatou návrhu bolo zaviesť trestnoprávnu ochranu pre živnostníkov, ak im nebola vyplatená cena práce z vystavenej faktúry do 30 dní po jej splatnosti a páchateľ tohto trestného činu v tejto lehote mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie podnikateľskej činnosti. Štatutárovi takejto právnickej osoby alebo živnostníkovi malo za spáchanie nového trestného činu hroziť väzenie až na tri roky, v osobitných prípadoch až na päť, osem alebo 12 rokov.

Novela mala podľa opozičných poslancov zabezpečiť vyrovnanie trestnoprávnej ochrany zamestnancov a živnostníkov. Očakávali tiež zlepšenie podnikateľského prostredia a zlepšenie správania veľkých podnikateľov voči najzraniteľnejšej skupine podnikateľov, ktorí majú sťažené podmienky na súdnu ochranu predovšetkým voči veľkým firmám. Zároveň pripomenuli, že živnostníci ručia za svoje záväzky celým majetkom, a preto je im potrebné garantovať väčšiu trestnoprávnu ochranu.