Kniha Juraja Jakubiska približuje jeho prvých 33 rokov

V knihe približuje študentské časy, prvú lásku Zoru či priateľstvo so spevákom Waldemarom Matuškom. „Tá mladosť je taká zaujímavá, toľko vecí si pamätám,“ poznamenal režisér.

Ako však priznal, napísať memoáre jemu samému nikdy nenapadlo. „Motivoval ma nakladateľ, ktorý ma oslovil. Ja nie som spisovateľ. To, čo som napísal, za to nemôžem ja, za to môže pán Boh alebo život. Nedokážem si predstaviť, že by som sám ten dej tak dobre vyfabuloval,“ priznal Jakubisko.

Kniha, ktorú filmár pokrstil v stredu v Bratislave, je písaná formou krátkych príbehov. „Môžete ju čítať stále, môžete prerušiť, ale tie krátke kapitoly majú takú nepríjemnú vlastnosť, že si poviete, 'prečítam si jednu', no tá vás navedie zas na ďalšiu a ďalšiu,“ dodal režisér.
Svojský spôsob rozprávania

Keď knihu dokončil, požiadal vraj o úpravy autorského textu viacerých spisovateľov, medzi nimi napríklad aj priateľov Borisa Filana či Ľubomíra Feldeka. „Nebol som si svojimi formuláciami celkom istý, tak som sa obrátil na nich, či by mi knižku zredigovali, no tí sa toho vzdali. Nechali ma v tom,“ prezradil Jakubisko.

Boris Filan priznal, že režisérov rukopis jeho zásahy nepotreboval. „Keď ma oslovil, aby som s tým pracoval, pochopil som, že na tom nie je čo robiť. On má svojský spôsob rozprávania, píše tak, ako filmuje a ja mu do toho zasahovať nemôžem. Iba som mu to odobril,“ povedal Filan. Jakubisko však výsledok napokon ocenil. „Potom som bol rád. Uvedomil som si, že skrášľovanie do toho nejde,“ priznal režisér.
Krstný otec Boris Filan

Fanúšikovia a fanúšičky Juraja Jakubiska v stredu počas autogramiády a krstu knihy doslova preplnili bratislavské kníhkupectvo Panta Rhei. Podujatie sa začalo zostrihom najznámejších Jakubiskových filmov a vystúpením folklórneho súboru Lúčnica. Krstným otcom režisérovho knižného debutu sa stal Boris Filan. „Filana si vážim, ako píše. Myslím si, že je správny a vie pochopiť aj môj humor,“ popísal Jakubisko svoj vzťah k spisovateľovi. Po krste nasledovala krátka moderovaná diskusia a autogramiáda, počas ktorej režisér rozdal desiatky podpisov.

Jakubisko už podľa vlastných slov v súčasnosti pracuje na pokračovaní svojich pamätí. „Píšem druhú knižku, a keď bude záujem o tretí diel, napíšem aj tretí,“ dodal režisér.

Snímky Juraja Jakubiska sa vyznačujú osobitou poetikou, bizarnosťou i hravosťou. Úspech zaznamenal už jeho prvý hraný celovečerný film Kristove roky (1967). Medzi jeho najznámejšie diela patria Nevera po slovensky (1980), Tisícročná včela (1983), Perinbaba (1985), Sedím na konári a je mi dobre (1989), Nejasná správa o konci sveta (1997), Post Coitum (2004) či Bathory (2008). V roku 2003 Jakubiskovi udelili štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. V súčasnosti pripravuje nakrúcanie veľkofilmu Slovanská odysea.