Vo veku 83 rokov zomrel literárny a kultúrny historik Imrich Sedlák

Vo veku 83 rokov zomrel literárny historik, kultúrny historik a vysokoškolský pedagóg prof. PhDr. Imrich Sedlák CSc. TASR o tom dnes informoval čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov Jaroslav Rezník starší.

Imrich Sedlák sa narodil 21. januára 1933 v Červenici. V rokoch 1953 až 1957 študoval slovenský jazyk a literatúru na Filologickej fakulte VŠP v Prešove. V rokoch 1957 až 1959 pôsobil ako stredoškolský pedagóg, v rokoch 1959 až 1961 ako verejný funkcionár, 1961 až 1971 ako vysokoškolský pedagóg a akademický funkcionár na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove.

Ako politicky nespravodlivo prenasledovaný pracoval v Múzeu Slovenskej republiky rád v Prešove (1971 až 1976) a v rokoch 1976 až 1980 a v období 1989 až 2014 bol vedeckým pracovníkom Matice slovenskej, kde zastával viaceré funkcie. Od roku 1998 pôsobil ako externý a od roku 1999 ako interný pedagóg a akademický funkcionár na Filologickej fakulte UMB v Banskej Bystrici.

V rokoch 1959 až 1973 zostavoval a redigoval Nové obzory, spoločenskovedný zborník východného Slovenska, Literárnomúzejný letopis Matice slovenskej (1980 až 1997) a v roku 1994 redigoval Zborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti.

V literárnohistorickom bádaní osobitnú pozornosť venoval najmä výskumu východoslovenského regiónu, jeho národno-politických, kultúrno-spoločenských a literárnych integračných procesov ako prirodzenej súčasti slovenského národného celku. Podarilo sa mu dokázať, že Slovensko bez východného Slovenska, a to v minulosti i dnes, jeho osobitej a originálnej kultúry, dôležitých obchodných ciest v minulosti, pestrej zmesi geografických daností, by nebolo tým Slovenskom, ako je v súčasnosti.

Imrich Sedlák bol hlavným redaktorom Dejín Prešova, zostavovateľom a spoluautorom viacerých kolektívnych diel: Prešovské kolégium v slovenských dejinách, K slovenskému národnému vývinu na Slovensku, Východné Slovensko v dejinách slovenskej literatúry, Kežmarské lýceum, Bernolákovci v národnom obrodení, Pavol Jozef Šafárik a slovenské národné obrodenie, Hugolín Gavlovič v dejinách slovenskej kultúry či Ľudovít Štúr v súradniciach minulosti a súčasnosti.

Okrem týchto prác zostavil a redigoval 14 ročníkov spoločenskovedného zborníka Nové obzory (1959 – 1972), ktorý práve pod jeho vedením dosiahol vysokú odbornú úroveň, 15 ročníkov vedeckého múzejného zborníka Literárnomúzejný letopis Matice slovenskej (1980 – 1997).

V literárnomúzejnej oblasti sa prezentoval ako autor scenárov viacerých literárnomúzejných výstav a expozícií, participoval pri zostavovaní a redigovaní spoločenskovedných zborníkov a zborníkov z vedeckých konferencií, publikoval desiatky štúdií vo vedeckých zborníkoch a odborných periodikách.