Jaskyňu Domica objavil pred 90 rokmi jaskyniar Ján Majko

Jaskyňa Domica sa nachádza na území dvoch štátov. Meria 5358 metrov a tvorí jeden celok s jaskyňou Baradla v Maďarsku. Objavil ju jaskyniar Ján Majko pred 90 rokmi - 3. októbra 1926.

Ako príslušník pohraničnej stráže spolu s pražskými skautmi preskúmal dno dávno známej Starej Domice, odkiaľ sa dostal hlbokou priepasťou do novej chodby, dlhej asi 15 metrov. Po zhodnotení všetkých dovtedy známych poznatkov o okolí našiel 3. októbra 1926 jeden zo štyroch prirodzených vchodov jaskynného systému. Tým sa potvrdila existencia mohutných podzemných priestorov medzi jaskyňou Baradla v dnešnom Maďarsku a Čertovou dierou na území dnešnej Slovenskej republiky, v celkovej dĺžke 21 kilometrov. Dostal sa do priestorov terajšieho Majkovho dómu. Vtedy preskúmal s ďalšími členmi aj podzemný tok rieky Styx a Panenskú chodbu. Spojiť Domicu s Čertovou dierou sa mu podarilo v roku 1929.
Najväčšia jaskyňa Slovenského krasu sa nachádza v južnom svahu Silickej planiny v okrese Rožňava. Unikátnym formám sintrovej výzdoby v nej dominujú pramienkové kvaple a pagodové stalagmity. Je to tiež naša najvýznamnejšia biospeleologická lokalita. V roku 1995 bola spolu s ostatnými jaskyňami Slovenského a Aggtelekského krasu zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization - Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru). Od roku 2001 je zapísaná do zoznamu Ramsarských mokradí. Archeologický význam jaskyne s výskytom nástenných malieb presahuje rámec územia.

Okrem jaskynných útvarov sa nachádzajú v jaskyni aj rôzne živočíchy. Mnohonôžky či chvostoskoky sú voľným okom neviditeľné. Pozornosť návštevníkov pútajú najmä netopiere.

Krásu slovenskej kvapľovej jaskyne Domica chodí ročne obdivovať až 30.000 turistov.