Slovenskému Transpetrolu zablokovali v Česku finančné zdroje

Na základe rozhodnutia Ústavného súdu ČR bolo totiž obnovené exekučné konanie proti slovenskému prepravcovi ropy, čím sa všetky platby za transfer ropy do Českej republiky prostredníctvom ropovodu Družba zablokovali na účtoch spoločnosti Česká rafinérska, a.s .

"Nezaplatená čiastka je v súčasnosti vo výške približne 5,3 milióna eur,“ uviedla pre agentúru SITA spoločnosť Transpetrol.
Fiktívny dlh

Celá situácia vznikla pre konanie východoslovenského podnikateľa Ignáca Ilčišina, ktorý sa chcel respektíve ešte stále chce zmocniť 34-percentného podielu Transpetrolu. Ilčišin sa totiž nechal vymenovať za predsedu predstavenstva spoločnosti Transpetrol a v jej mene uznal fiktívny dlh vo výške 13 miliónov eur. Ten voči slovenskému prepravcovi ropy prostredníctvom exekúcie v Českej republike uplatňuje spoločnosť CZ PAP.

Transpetrol už bol v tomto prípade úspešný na Mestskom súde v Prahe, ako aj na Najvyššom súde ČR. Tieto inštitúcie vyhoveli v minulom roku spoločnosti Transpetrol a neoprávnenú exekúciu jej majetku v ČR zastavili.

Rozhodnutie Ústavného súdu ČR z apríla tohto roku však tieto rozhodnutia zrušilo a vec vrátilo na prerokovanie Mestskému súdu v Prahe. Ten sa ňou bude opäť zaoberať 3. júla. "Rozhodnutie Ústavného súdu ČR je pre našu spoločnosť o to prekvapivejšie, že na Slovensku čelí skupina okolo Ignáca Ilčišina, vrátane súdnej exekútorky, trestnému stíhaniu, počas ktorého boli jej členovia, zatiaľ neprávoplatne, uznaní vinnými z podvodu. Navyše, slovenské súdy právoplatne rozhodli, že žiadna z týchto osôb nikdy nebola predsedom predstavenstva spoločnosti Transpetrol a preto ani nemohlo dôjsť k legálnemu vzniku pohľadávky,“ dodal slovenský prepravca ropy s tým, že túto skutočnosť definitívne potvrdil Ústavný súd SR, ktorý sa odmietol zaoberať sťažnosťou proti rozhodnutiu všeobecných súdov. "Ak česká strana umožní dotiahnutie podvodu pána Ilčišina, budeme nútení na základe zodpovednosti českého štátu za nezákonnú exekúciu vymáhať vzniknutú škodu v medzinárodnej arbitráži,“ konštatoval podnik.
Záložné právo

Spor o 34 % akcií Transpetrolu, ktoré si nárokoval Ilčišin, sa začal v máji 1995.

Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli vtedy zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že kvôli postupu daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 43 mil. vtedajších slovenských korún.

Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo financií pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo.

Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka Milada Korimová vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu. V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.

V roku 2009 Krajský súd v Žiline rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát. Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom samotného Ilčišina odsúdil na deväť rokov väzenia. Ministerstvo hospodárstva vtedy označilo toto súdne rozhodnutie za jedno z najdôležitejších v celej kauze.

Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Traspetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel. Koncom marca 2009 slovenská vláda podpísala v Londýne zmluvu s vedením spoločnosti Jukos International UK B.V. o spätnom odkúpení 49 % akcií spoločnosti Transpetrol. Cena za spätné odkúpenie 49 % akcií Transpetrolu predstavovala 240 mil. USD.