8 vecí, z ktorých pomaly hlúpneme

Myslíte, že inteligenciu sme dostali do vienka ako nemenný a stály dar? Žiaľ, nie je to tak. Rôznymi činnosťami si ju môžeme rozvíjať a inými zase pomaly ničiť. Viete, z ktorých vecí ľudia najčastejšie hlúpnu?

Sledovanie reality show

Máte radi reality show? Podľa rakúskeho výskumu ale ľudia, ktorí ich pred vedomostným testom pozerali, dosiahli omnoho horšie skóre ako tí, ktorí reality show nepozerali.

Technológia

V súčasnosti sme si všetci akosi zvykli spoliehať sa na technologické hračky. Žiaľ, tieto moderné výdobytky nás aj čosi stoja. Technológie nás oberajú o spánok a narúšajú pravidelný spánkový cyklus. Máme omnoho väčšie problémy sústrediť sa a pamätáme si menej informácií. Bez GPS sme stratení a náš mozog vykazuje podobné správanie ako pri závislosti od cukru či drog.

Cukor

Každý si občas dopraje niečo sladké, ale ak pravidelne prijímate veľké množstvá cukru, pripravte sa na to, že budete mať problémy s učením, pamäťou a výkon vášho mozgu sa celkovo spomalí.

Multitasking

Týmto názvom označujeme schopnosť robiť niekoľko vecí naraz. V podstate sme v súčasnosti už všetci multitaskeri, keďže pravidelne od práce odbiehame k mobilu, sociálnym sieťam alebo stránkam na internete.

Takýmto spôsobom ale vážne narúšame našu schopnosť koncentrovať sa na jednu úlohu a vyriešiť ju za pomerne krátky čas.

Pracovné porady

Sú potrebné takmer v každom zamestnaní a ročne ich absolvujeme niekoľko. Porady majú slúžiť tomu, aby sa informovalo o novinkách alebo zmenách, aby stimulovali nové kreatívne riešenia alebo produktívnejšiu aktivitu.

No opak je pravdou. Takéto skupinové nanútené stretnutia po čase výrazne znižujú inteligenčné prejavy, hlavne u žien.

Jet lag

Jet lagom nazývame pásmovú chorobu, teda narušenie biorytmu, ktoré spôsobuje cestovanie v odlišných časových pásmach. Zdá sa, že okrem zbláznených vnútorných hodiniek môže mať takého časté cestovanie vplyv aj na inteligenciu.

Vedci to predpokladajú podľa pokusoch na hlodavcoch, ktoré v takýchto stavoch vykazujú iba polovičnú produkciu neurónov.

Pasívne fajčenie

Má negatívny dopad na zdravie aj na inteligenciu, najmä u detí. Práve tie, ktoré sú často vystavované vplyvu pasívneho fajčenia dosahujú horšie akademické výsledky a zvyčajne majú aj nižšie hodnoty IQ.

Stres

Podľa výskumníkov z Yale-u stresové situácie znižujú počet spojov medzi neurónmi v mozgu a tým zhoršujú naše schopnosti sa v budúcnosti s podobnými stresovými situáciami racionálne a pokojne vyrovnať.

Naviac dokáže chronický stres spôsobiť pomalý úbytok sivej hmoty v perfrontálnom kortexe. V praxi to znamená, že budeme mať väčší problém s ukladaním informácií do mozgu a tiež s reakciami na naše okolie.