Čiernobiela krajina umelkyne E. Stocker vás vtiahne do inej dimenzie

Inštaláciou Z budúcnosti/From the Future zaplnila bratislavskú Kunsthalle LAB čiernymi drevenými rámami a ich rôznymi časťami výtvarníčka Esther Stocker. Expozícia je súčasťou sobotného (8.10.) festivalu Biela noc a potrvá do 20. novembra.

Priamym pokračovaním dvoch geometrických abstraktných malieb a troch solitérnych sôch na stene je inštalácia, ktorú výtvarníčka rozvíja a rozkladá v celom podlahovom i vzdušnom priestore. Podčiarkuje hravosť a aktivizuje návštevníka, ktorý svojou prítomnosťou a pohybom dotvára dynamiku a určuje hĺbku samotnej inštalácie. Determinuje tak "konečno" daného priestoru.

Autorka sa venuje priestorovej abstrakcii a architektúre, ktorá návštevníka vťahuje do inej dimenzie. Čiernobiele geometrické krajiny vznikajú násobením jednoduchých tvarov a foriem, horizontálnych a vertikálnych línií. Vytvára rytmické vzorce, ktoré podčiarkujú neústupnú povahu jej diel. Repetícia základných elementov, posúvanie horizontu a hra s perspektívou tvoria hĺbku a objem priestoru. 

Podľa kurátorky výstavy Zuzany Pacákovej prísna organizácia jednotlivých elementov vytvára istú matematickú schematickosť, presnosť a poriadok. Vizualita a hra s optickou ilúziou nútia diváka vymedziť si spôsob vnímania - sústrediť sa na čiastkový výsek geometrickej krajiny alebo vnímať priestor ako neohraničený celok. Prítomnosťou návštevníka sa galéria mení na pódium, ihrisko a otvára nové možnosti vnímania a správania. Inštalácia funguje ako systém koordinátorov, kde ľudia sú elementy, ktoré ich určujú a kódujú. Hlavným médiom autorky je abstrakcia, ktorou formuje vlastný kritický postoj k svetu rešpektujúc usporiadanie jeho štruktúr.

"Našu spoločnosť riadia rôzne druhy systémov, ktoré zasahujú do nášho života a organizujú nám ho. Avšak nijaký systém, či už politický, súdny, ekonomický, sociálno-kultúrny alebo priestorový, nemôže obsiahnuť život v plnom rozsahu. Každý systém má svoje medzery i nejasnosti. Fascinuje ma skutočnosť, že malá formálna odchýlka, napríklad priamky v rámci mriežky, môže spôsobiť dezorientáciu, ktorá nie je iba vizuálna, je kognitívna: známe sa už nedá rozpoznať, pocit istoty sa stráca. Fascinuje ma spôsob, akým rozpoznávame tieto očakávania až vtedy, keď sa nenapĺňajú. Najviac ma fascinujú formálne paradoxy, logika rozpornosti. Že štruktúra môže byť usporiadaná a zároveň neusporiadaná. Že presnosť geometrie sa niekedy stáva nepresnou," konštatuje výtvarníčka.

V Rakúsku pôsobiaca autorka talianskeho pôvodu Esther Stocker (1974) študovala na Akademie der bildenden Künste vo Viedni, na Accademia di Belle Arti di Brera v Miláne a v USA na kalifornskej vysokej škole Art Center College of Design v Pasadene. Žije vo Viedni a samostatne vystavuje od roku 1997. V inštaláciách, klasickej a nástennej maľbe, fotografii a videu pracuje s minimalistickým výrazovým slovníkom čiernych, bielych a šedivých geometrických foriem. Zložité systémy rastrov tvoria v jej dielach opticky pôsobivé štruktúry. Vystavovala v popredných svetových galériách súčasného umenia. Získala prestížnu rakúsku Cenu Otta Mauera (2004).