Česi umožnili dve občianstva, Slovákov to zatiaľ nečaká

Slovenský zákon o občianstve

Súčasné znenie zákona o občianstve, ktoré umožňuje stratu štátnej príslušnosti, presadila v roku 2010 vláda Roberta Fica ako reakciu na maďarský zákon o dvojakom občianstve.

Ten totiž umožnil, aby občianstvo Maďarska získali všetci ľudia, ktorých predkovia žili v Uhorsku a ovládajú maďarčinu. Kabinet Ivety Radičovej chcel zákon upraviť, ale zmenu sa presadiť nepodarilo.

Rezort vnútra pripravuje novelu zákona o občianstve, spolupracuje s rezortom diplomacie a tiež Radou Európy či Vysokým komisárom OBSE pre národnostné menšiny. Ako by mohla legislatívna zmena vyzerať, naznačil ešte vlani minister vnútra Robert Kaliňák.

Udeľovanie občianstva by malo byť naviazané na trvalý pobyt. "Znamená to, že aj občan Slovenskej republiky môže nadobudnúť maďarské občianstvo a nestratí slovenské za predpokladu, že má trvalý pobyt v Maďarsku a získa občianstvo na základe tohto pravidla, nie na základe národnej príslušnosti, ale na základe tohto pravidla, ktoré je vo všetkých štátoch všeobecne uznávané," povedal Kaliňák v decembri.Zároveň súčasnej vláde odporučil, aby sa touto zmenou inšpirovala.

Českou legislatívou sa podľa Berényiho slov inšpirovala prvá vláda Roberta Fica v čase, keď pripravovala reakciu na maďarský zákon o dvojakom občianstve v roku 2010 a nevidí dôvod preto, aby tak nespravila aj teraz.

Sme v Európskej únii a takéto občianstva majú len symbolický význam, hovorí Berényi. "Každý môže študovať, môže pracovať, môže získať majetky, nehnuteľnosti v zahraničí, teda v členských štátoch EÚ, takéto občianstvo na tom už nič nezmení," dodáva. Napríklad Slováci, ktorí pracujú v zahraničí, stratou občianstva podľa neho strácajú aj právnu väzbu na svoju domovinu.

V rámci V4 je prípad Česka určitý posun a takýto posun by bol potrebný aj na Slovensku, hovorí Berényi a dodáva, že zmenou legislatívy v prospech dvojakého občianstva sa zaoberá už aj Poľská republika.

Predseda Maďarského občianskeho združenia v Brne Pavol Lelovics vysvetlil, ako sa česká zmena dostala do legislatívneho procesu. V českej ústave je zakotvené, že nikto nemôže byť proti svojej vôli zbavený štátneho občianstva. Analógia sa nachádza aj v slovenskej ústave, hovorí Lelovics. V súčasnosti môže občan Českej republiky stratiť české občianstvo iba v prípade, ak o to sám požiada a k tomu ešte splní konkrétne podmienky. Napríklad, ak sa trvalo zdržiava v zahraničí.

Začiatkom júna Európsky súd pre ľudské práva zamietol sťažnosti dvoch osôb, ktoré stratili slovenské občianstvo po tom, ako prijali maďarské. Podľa šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka dalo toto rozhodnutie ESĽP veľmi jasnú odpoveď na neférovú kampaň o tom, že slovenský zákon o občianstve porušuje ľudské práva. Zároveň upozornil, že problémom nie je slovenský zákon, ale problémom sú zákony dva. "Slovenský zákon bol prijatý ako odpoveď na maďarský zákon a ktokoľvek tvrdí, že maďarský zákon je dokonalý a slovenský je zlý, tak po rozhodnutí európskeho súdu, má jasnú odpoveď, že nemá pravdu," vyhlásil Lajčák s tým, že maďarská strana prijala ten svoj napriek nášmu naliehaniu a bez konzultácie so Slovenskom, hoci sa týka našich občanov.

Keďže Lajčák vidí problém na oboch stranách, otázku o občianstve a jeho strate treba podľa neho riešiť bilaterálne, pokojne a odborne. S maďarským ministrom zahraničných vecí Jánosom Martonyim poverili svojich právnych expertov, aby im predložili návrh riešenia celej záležitosti. Experti sa podľa Lajčákových slov stretávajú a tieto návrhy pripravujú.