Mikuláša Hubu priviedla k divadlu vášeň

Národný umelec, divadelný a filmový herec a recitátor Mikuláš Huba sa zaradil medzi najvýznamnejších reprezentantov slovenského realistického herectva 20. storočia a významne ovplyvnil jeho vývinovú tendenciu. V stredu 12. októbra uplynie 30 rokov od jeho úmrtia.

Jeden z najobsadzovanejších slovenských hercov bol popredným členom Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Počas 49 divadelných sezón na doskách SND stvárnil približne 150 výrazných postáv, ktoré tvoria neodmysliteľnú súčasť vývoja moderného slovenského divadla. Do povedomia sa zapísal predovšetkým ako predstaviteľ romantických hrdinov a postáv v klasickom svetovom repertoári.

Mikuláš Huba sa narodil 19. októbra 1919 v Spišskej Novej Vsi. Po maturite prišiel do Bratislavy študovať právo a filozofiu, ale napokon sa rozhodol pre Hudobnú a dramatickú akadémiu, ktorú absolvoval v roku 1940. Už ako poslucháč akadémie sa v roku 1938 stal členom Činohry SND. Do roku 1986 predviedol na scéne SND desiatky veľkých hereckých výkonov.

Aj vďaka mužnému zjavu a charizmatickému hlasu rástol na romantickom repertoári ako prototyp romantického hrdinu. V postavách zbojníka Hernaniho, legendárneho Williama Tella, zamilovaného Rómea či národného hrdinu Jánošíka Mikuláš Huba dokázal, že herec musí byť vnútorne presiaknutý tým, čo vyjadruje. Jeho herectvo, výrazovo podporené zvučným zamatovým hlasom a sošným zjavom, sa prijímalo tiež ako symbol odbojových životných pocitov a nálad v národnooslobodzovacom i sociálnom zmysle. Mikuláš Huba bol aj jedným z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej recitačnej školy. Taktiež patril medzi hercov (Viliam Záborský, Ladislav Chudík), ktorí sa snažili kodifikovať javiskovú reč.

Spolutvorca moderného slovenského divadelného herectva vynikol i na filmovom plátne a televíznych obrazovkách. Okrem iných si zahral v drámach Varúj...! (1946), Vlčie diery (1948) a Posledná bosorka (1956), v televíznych snímkach Sám vojak v poli (1964), Živý bič (1966) alebo Pštrosí večierok (1969) a v úspešných televíznych seriáloch Parížski mohykáni (1971), Na baňu klopajú (1980) a Lekár umierajúceho času (1983).  

Okrem herectva sa venoval aj pedagogickej činnosti na Štátnom konzervatóriu (1944-1951) a na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave (1951-1986), kde vychoval dve generácie popredných slovenských hercov. Pôsobil vo zväzoch dramatických umelcov a niekoľko rokov bol aj umeleckým šéfom Činohry SND v Bratislave.

Držiteľ viacerých ocenení bol ženatý s poprednou opernou speváčkou Máriou Kišonovou, ich syn Martin je hercom a režisérom.

Mikuláš Huba zomrel 12. októbra 1986 v Bratislave vo veku 66 rokov.