Ľudia sa môžu v lete osviežiť v pitných fontánach
Obyvatelia i návštevníci Bratislavy sa môžu počas letných dní osviežiť v siedmich pitných fontánkach.
Po ôsmich rokoch už funguje aj pitná fontánka u Červeného raka na Michalskej ulici.
Mesto ročne do prevádzky a údržby investuje približne 6 600 eur. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa bratislavského magistrátu Daniela Rodinová.
Hlavné mesto sa okrem pitných fontánok stará aj o údržbu a prevádzku 41 fontán a troch studní, tento rok z nich spustia 36 fontán a dve studne. Ako informovala Rodinová, priemerné ročné náklady na spravovanie fontán a studní vychádzajú mesto na približne 220-tisíc eur.
Prvú fontánu na území Bratislavy, Rolandovu fontánu na Hlavnom námestí, postavili v roku 1572 na podnet Maximiliána II. Mestské fontány v tom čase plnili najmä praktickú funkciu, boli zdrojom pitnej vody. Do konca 19. storočia boli fontány zásobované vodou z horských prameňov, mesto totiž vtedy nemalo moderný vodovod.
Mestskou vodou bola ako prvá zásobovaná Ganymedova fontána. Po roku 1900 firma Stollwerk osadila na niekoľkých miestach v meste kovové fontánky. Tie odliali v Blansku a boli trojetážové - pre malé zvieratá, kone, ľudí a pre vtáctvo. Posledná z nich stále ešte v 50-tych rokoch na Račianskom mýte, neskôr ju premiestnili do jazdeckého areálu na Čiernej vode. Jej replika dnes stojí na križovatke ulíc Ventúrska, Panská a Straková.
Pátranie po mladíkovi sa skončilo tragicky
Polícia ukončila pátranie po 19-ročnom Bogdanovi, zúčastnili sa ho aj dobrovoľníci.
Boli medzi obeťami v Nemecku aj Slováci? Ministerstvo informuje
Slovenský zastupiteľský úrad v Berlíne je v kontakte s nemeckými zložkami.
Smútok môže byť cez Vianoce intenzívnejší. Toto radia odborníci
Ľudia môžu smútok či samotu pociťovať cez vianočné sviatky intenzívnejšie. V niektorých môžu vyvolávať zraňujúce spomienky. Upozornil na to Slovenský Červený kríž.
Prezident prijal portugalskú hlavu štátu, diskutovali aj o rozvoji vzťahov
Prezident SR Peter Pellegrini prijal v sobotu v Prezidentskom paláci portugalskú hlavu štátu Marcela Rebela de Sousu. Diskutovali aj o bilaterálnych vzťahoch a možnostiach ich ďalšieho rozvoja.