J. BANÁŠ: O slovenskej literatúre nevedia za hranicami prakticky nič

Jeho knihy majú na Slovensku obrovský úspech, ale vyšli i v nemeckom, poľskom, maďarskom, bulharskom či arabskom preklade. Na svojom konte má celý rad literárnych ocenení. Zvlášť za romány Kód 9 a Kód 1, ktoré nedávno doplnil novinkou Kód 7, si vyslúžil titul slovenský Dan Brown. Ako vníma súčasnú slovenskú literatúru Jozef Banáš, v ktorej sa ako jej spolutvorca pohybuje ostatných desať rokov? "Mám dobrý pocit, že je autorsky aj žánrovo pestrá, podľa informácií kníhkupcov záujem o slovenskú literatúru stúpa a to je skvelé," povedal pre TASR.

Zo slovenskej literárnej tvorby Banáša oslovuje viac generácia Jaroša, Balleka, Šikulu, Slobodu ako tá, ktorá bola pred nimi a po nich. "To však neznamená, že súčasná slovenská literatúra nemá európske mená a diela. Z tých, ktoré som čítal, zmienim Hykischov román Rozkoše dávnych čias, Balážov Tábor padlých žien, Juríkov Všetci sme potomkovia Kainovi, Vilikovského novela Pes na ceste, detektívky Dominika Dána, z mladých Karikove Strachy, mám veľkú radosť, že v zahraničí je oceňovaný aj môj román Zóna nadšenia."

Najprekladanejší a jeden z najčítanejších slovenských autorov ďalej pripomenul svoje známe presvedčenie, že kniha je napísaná len vtedy, keď je prečítaná. Na spisovateľov, ktorých knihy sú prakticky nečítané, predá sa z nich pár sto kusov (neplatí to pre poéziu), Jozef Banáš reagoval: "Na ospravedlnenie svojho neúspechu sebavedomo vyhlásia, že ich knihy sú intelektuálne a niektoré podobne neúspešné médiá ich v tom podporujú. Vzniká tak deformovaný obraz, keď dvaja-traja s autorom spriaznení kritici stavajú nečítané knihy na piedestál a vytvárajú normu, ktorá je viac pseudointelektuálna ako intelektuálna. Dôkazom toho je, že zatiaľ čo v iných krajinách patria knihy ocenené literárnymi cenami k najpredávanejším, u nás je výber laureátov literárnych cien natoľko subjektívny, že niektorí z nich sú takmer zosobnením čitateľského nezáujmu."


Na otázku, či má v súčasnosti Slovensko svoj literárny "objav", Jozef Banáš odpovedal: "Majstri pera, akými boli, či sú Ťažký, Sloboda, Šikula, Jaroš, Ballek, Hykisch, Baláž, Dušek, Vilikovský a ďalší, sa nerodia každý deň. Myslím však, že mená ako Šikulová, Rankov, Kopcsay, Červenák, Karika a ďalší sú naštartovaní na veľmi solídnu kvalitu." Spisovateľ, ktorý svoju literárnu kariéru odštartoval úspešným titulom Idioti v politike, upozornil aj na fakt, že na Slovensku máme svetový fenomén - Táňu Keleovú-Vasilkovú. "Predať jeden a štvrť milióna kníh na päťmiliónovom Slovensku je nepochybne svetová rarita."

Jozef Banáš je autorom dokumentárnych románov. Musí k svojim dielam prečítať množstvo odbornej literatúry, nemá teda veľa času na čítanie rozsiahlejších textov. V ostatnom čase dáva prednosť najmä krátkym epigramom, úsmevným textom. "Z nich ma oslovili Pil na sekeru Emila Babína, Milujte sa s láskou Kamila Peteraja či Vypadnuté z O.K. Ondreja Kalamára," doplnil a otvorene reagoval aj na otázku, kde sa nachádza súčasná slovenská literatúra v porovnaní so zahraničnou. "O slovenskej literatúre nevedia za hranicami prakticky nič. Ale buďme úprimní - čo vedia v zahraničí o Slovensku? Neznámosť národnej kultúry priamo súvisí s neznámosťou krajiny ako takej. Problém vidím aj v subjektívnom a neprofesionálnom výbere autorov, preklady ktorých diel podporujú komisie Literárneho informačného centra (LIC), ktoré zodpovedá za prezentáciu slovenskej literatúry v zahraničí. Neraz ide o mená, ktoré nikto nepozná a nečíta ani na Slovensku, nieto ešte za hranicami. Myslím, že ministerstvo kultúry ako nadriadený orgán LIC by sa malo týmto stavom zaoberať."