Černák v médiách dostáva neadekvátny priestor, vykresľujú ho ako celebritu

Mikuláš Černák dostáva v médiách neadekvátny priestor. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil námestník Generálneho prokurátora pre trestný úsek Peter Šufliarsky. Podľa toho médiá vytvárajú o zločincovi odsúdenom na doživotie neobjektívny obraz, ktorý mu neprináleží.

Predstavitelia Generálnej prokuratúry (GP) SR reagovali na mediálne vyhlásenia bývalého bossa banskobystrického podsvetia, ako aj ďalších predstaviteľov jeho zločineckej skupiny. „Mediálny priestor a informácie dostávajú odsúdeného Mikuláša Černáka do pozície „celebrity“ a zároveň obete justičného systému. Táto pozícia je absolútne nenáležitá a nepravdivá,“ upozornil Šufliarsky.

Mediálne výstupy stavajú prokuratúru podľa námestníka GP do pozície „tých zlých v spoločnosti“. „Mikuláš Černák je desaťnásobný vrah. Toto zopakujem kedykoľvek, pred akýmkoľvek novinárom, aj pred tým, ktorý poskytuje informácie absolútne jednostranne a takým spôsobom, aby Mikuláš Černák bol vykreslený ako obeť, ako osoba, ktorá sa polepšila počas výkonu trestu a osoba, ktorá má nárok vrátiť sa do normálneho života,“ kritizoval Šufliarsky, ktorý v minulosti zastupoval prokuratúru v procese s Černákom.

„Mikuláš Černák si v súčasnosti odpykáva trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby v Leopoldove. Podľa slovenských zákonov môže, napriek tomu, že bol odsúdený za spomínané vraždy na doživotie, požiadať o podmienečné prepustenie po 25 rokoch strávených vo výkone trestu odňatia slobody. Tie uplynú v roku 2023. O jeho podmienečnom prepustení by však rozhodoval príslušný súd – v obvode v ktorom vykonáva trest odňatia slobody a ktorý je v tomto prípade v súčasnosti Okresný súd v Trnave. O prípadnom odvolaní Černáka či prokurátora by následne rozhodoval odvolací súd a to Krajsky súd v Trnave,“ uviedli dnes pre TASR justičné zdroje.

Námestník GP informoval, že orgány činné v trestnom konaní vedú v súčasnosti 21 trestných stíhaní, ktoré súvisia s trestnou činnosťou černákovcov v 90. rokoch minulého storočia. On osobne vydal pokyn na preskúmanie postupu a rozhodnutí vo všetkých konaniach. Podľa neho sú doposiaľ všetky v súlade so zákonom.

Šufliarsky sa domnieva, že motívom Černáka, ktorý začal vypovedať, je „jednoznačne“ snaha požiadať po dovŕšení 25 rokov vo výkone trestu o prepustenie na slobodu. Táto možnosť by sa mohla Černákovi naskytnúť v roku 2023. „Pokiaľ budeme úspešní vo všetkých v súčasnosti vedených 21 veciach vyslovujem presvedčenie, že sa nenájde sudca, ktorý by ho niekedy podmienečne prepustil,“ reagoval na túto snahu Šufliarsky.

Pred novinármi vystúpili aj prokurátori, ktorí dozorujú súčasné kauzy černákovcov – Viera Sokirková a Martin Kováč. Kováč priblížil, že z 13 v súčasnosti vyšetrovaných skutkov, nad ktorými má prokurátorsky dohľad, je 11 vrážd a dva skutky všeobecného ohrozenia. Černákovi bolo podľa neho vznesené obvinenie pre 12 skutkov, v jednom prípade bolo vznesenie obvinenia dočasne odložené. Okrem bývalého bossa sú obvinené ďalšie štyri osoby.

V médiách zaznela kritika, že za trestnú činnosť v skupine černákovcov dosiaľ neboli odsúdení najbližší spolupracovníci Černáka Miloš Kaštan a Ján Kán. Prokurátor Kováč vysvetlil, že Kán bol podozrivý z troch skutkov. Pri dvoch došlo podľa jeho slov k „absolútnemu rozptýleniu podozrenia“, že sa ich dopustil. Zvyšný skutok je premlčaný. Kaštan v súčasnosti čelí viacerým obvineniam.

„Orgány činné v trestnom konaní tu nie sú na to, aby dopĺňali okolnosti podľa predstáv médií, ale na to, aby zistili skutkový stav vecí a vyhodnocovali dôkazy,“ ozrejmil Kováč. Sokirková reagovala na kritiku, že expresne prepustila z väzby Kána a zrušila uznesenie o jeho obvinení. Priblížila, že obvinenie stálo na výpovedi nepriameho svedka „z počutia“, ktorú navyše vyvrátili zistenia kriminalistických expertov.

„Žiadna organizovaná skupina tohto typu sa nedá rozložiť bez spolupráce zvnútra tejto skupiny,“ uviedla Sokirková. Vysvetlila, že mnohé z najnovších tvrdení Černáka, ktorý sa rozhodol hovoriť sa ukazujú ako nepravdivé. Považuje preto za nezodpovedné od médií uverejňovať ich bez ďalšieho overenia. „Za obdobie rokov 1993 až 1997 bolo usmrtených 20 ľudí. Toto číslo nemá obdobu v našom priestore,“ zdôraznila prokurátorka nebezpečnosť skupiny černákovcov a jej bývalého bossa.