DANKO: Rozhodnutie prezidenta vetovať rokovací poriadok rešpektujem

"Návrh na zmenu rokovacieho poriadku pôjde na najbližšej schôdzi v štandardnom procese," dodala Čižmáriková. Jesenné zasadnutie pléna sa začína 22. novembra.

Spoluautor novely Gábor Gál (Most-Híd) zatiaľ dôvody Kisku na vetovanie zákona nevidel. "Každý môže mať určité pochybnosti, či je to dobrá alebo zlá úprava. Ale bolo nutné prijať takúto novelu už v minulom volebnom období, keď bol Most-Híd v opozícii. Vedeli sme, že to tak nemôže pokračovať. Parlament prestal byť priestorom na prijímanie zákonov a politické zápasenie v zmysle politických programov a zmenil sa na exhibicionizmus niektorých členov," povedal pre TASR Gál.

Zároveň pripustil, že za novelu opäť zahlasuje. Presnejšie sa bude vedieť vyjadriť, keď si prečíta výhrady prezidenta.

Róbert Madej (Smer-SD), predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR, ktorý nad novelou rokovacieho poriadku vykonával gesciu, pre TASR reagoval, že sa aj s kolegami so stanoviskom prezidenta oboznámi a možno predpokladať, že na najbližšej schôdzi bude zákon aj s argumentáciou hlavy štátu opätovne prerokovaný. "Ako pozitívum schválenej novely vnímam to, že sa snaží zaviesť etiku a morálku v parlamente, do ktorého sa dostali aj výtržníci z ulice," uzavrel.

Kiska povedal, že považuje otázku politickej kultúry, úrovne a obsahu politickej diskusie vrátane rokovaní pléna Národnej rady za jeden z faktorov ovplyvňujúcich dôveru občanov v štát a jeho inštitúcie. Zároveň však pochybuje, či je možné efektívne nariadiť prostredníctvom zákona to, čo sa prirodzene považuje za vec dobrých mravov a základnej slušnosti zvolených politických reprezentantov.

Hlava štátu v odôvodnení vrátenia zákona zároveň upozorňuje, že postup, aký zvolili predkladatelia novely pred a počas jej prijímania, môže byť neprimeraným politickým tlakom aktuálnej vládnej väčšiny zameraným na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou. A teda aj zásahom do Ústavou SR garantovaných politických práv a slobôd, medzi ktoré patrí aj sloboda prejavu.

V demokratickej spoločnosti je podľa Andreja Kisku prirodzené, že rozhodnutia sa prijímajú väčšinovo a menšina iste nemá právo na to, aby sa všetky jej predstavy presadili. Väčšina však nemá právo odmietnuť s ňou o nich diskutovať, či dokonca odmietnuť sa podrobiť kontrole z jej strany. "Ak je tu snaha o zvýšenie kultúry rokovaní parlamentu, potom poukazujem na to, že väčšina je vždy v pozícii moci, a preto má v prvom rade ona svojím prístupom, rešpektovaním písaných aj nepísaných pravidiel a vyvodzovaním politickej zodpovednosti ísť v oblasti politickej kultúry príkladom," povedal prezident.