Svetový deň diabetu sa zameral na včasné zisťovanie diabetu druhého typu

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v súvislosti so Svetovým dňom diabetu vyzdvihla, že jeho cieľom je poskytnúť lepšie poznanie tohto ochorenia vo svete, pokiaľ ide o rozsah aj o prostriedky potrebné na prevenciu.

Medzinárodná federácia diabetu vyhlásila Svetový deň diabetu s podporou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v roku 1991 s cieľom reagovať na narastajúci výskyt diabetu vo svete.

V roku 2007 sa tento deň slávil prvýkrát ako svetový v tom zmysle, že ho oficiálne vyhlásila aj Organizácia Spojených národov (OSN). Valné zhromaždenie na znak uznania závažnosti tohto ochorenia schválilo 20. decembra 2006 rezolúciu č. 61/225, čím sa Svetový deň diabetu stanovil ako svetový v rámci dní OSN. Tým OSN dala 14. novembru nový status, aby sa diabetes mellitus skutočne považoval za závažný problém verejného zdravotníctva. A to pre jeho chronický charakter aj vysoké spoločenské náklady, ktoré si liečba diabetikov vyžaduje.

Vlani malo vyše 400 miliónov dospelých ľudí na svete chorobu diabetes mellitus (slovensky cukrovka), päť miliónov postihnutých ročne na túto diagnózu zomiera, uviedla IDF.

Svetový deň diabetu sa pripomína 14. novembra, na výročie narodenia Kanaďana Fredericka Granta Bantinga (1891-1941), ktorý spolu s Charlesom Herbertom Bestom (1899-1978) v októbri 1921 z pankreasu izolovali klinicky použiteľný inzulín.

V roku 1922 Banting a Best vyskúšali účinnosť inzulínu na sebe; neskôr ho podali 14-ročnému chlapcovi, ktorému tým zachránili život. V roku 1923 získali Frederick Grant Banting spolu so škótskym fyziológom Johnom Jamesom Ricardom MacLeodom Nobelovu cenu za objav inzulínu.

Svetový deň diabetu je kampaň, ktorá sa organizuje s cieľom zjednotiť na medzinárodnej úrovni pacientov s cukrovkou a zároveň zvyšovať povedomie aj zatiaľ zdravej populácie o tomto ochorení. Špecialisti predpokladajú, že počet pacientov s cukrovkou sa bude zvyšovať najmä v súvislosti s nezdravým spôsobom života na jednej strane a starnutím populácie na druhej strane.

So vznikom cukrovky sa spájajú rizikové faktory, medzi ktoré patria napríklad sedavý spôsob života, nezdravá strava, obezita, ale aj predispozícia. Pacient s cukrovkou je vystavený tiež riziku, že ochorenie sa môže prejaviť aj na stave iných orgánov: napríklad zraku (vedie až k slepote), obličiek, srdcovo-cievneho systému, nehojení rán a podobne.

Diabetes mellitus je chronické metabolické ochorenie spôsobené nedostatkom inzulínu alebo jeho malou účinnosťou. V organizme dochádza k zlému využitiu glukózy (cukru).

Diabetes mellitus sa delí na dva hlavné typy. Prvý typ je tzv. závislý na inzulíne, ktorý vzniká častejšie v mladom veku človeka, môže sa končiť ťažkými akútnymi komplikáciami a stavmi. Druhý typ, tzv. nezávislý na inzulíne, vzniká skôr medzi vekovo staršími, často obéznymi pacientmi, ktorí majú na vznik choroby dedičné predpoklady.