Pod Vysokými Tatrami sa snažia riešiť problémy s bobrami

Svojimi aktivitami dokáže niekedy potrápiť obyvateľov podtatranských území, najčastejšie ide o zaplavenie a podmáčanie poľnohospodárskych pozemkov a podmývanie ciest či železničnej trate. Správa Tatranského národného parku (TANAP) sa pri riešení prieniku spodnej vody do jednej z pivníc v obci Štôla v okrese Poprad, ktorú spôsobila zdvihnutá hladina na Hagánskom potoku, inšpirovala kolegami z Podunajskej nížiny, kde riešia súžitie bobra a človeka už desiatky rokov.

"Účinnejšie, lacnejšie a najmä nedeštruktívne zníženie vodnej hladiny je drénovanie bobrej hate rúrami. Raritou je, že táto impozantná bobria zdrž v obci Štôla je vybudovaná v nadmorskej výške 911 metrov nad morom, čo je v rámci Slovenska doposiaľ najvyššie nám známa bobria stavba," priblížil riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko. Ďalšou lokalitou, kde sa pracovníci Správy TANAP-u pokúsili znížiť hladinu z vodnej zdrže, je potôčik pretekajúci popod areál popradského letiska.

"Časť brehu vodného toku sa premenila na vodnú nádrž s plytčinami, čo lákalo vodné vtáctvo zo širokého okolia. Na zvýšený výskyt vtáctva nás upozornili pracovníci letiska, aj na možné riziko stretu s lietadlami. Inštalácii drenážnych rúr predchádzalo použitie ťažkých mechanizmov a úplná likvidácia hate v zmysle spolupráce so Slovenským vodohospodárskym podnikom a Štátnou ochranou prírody," informoval Majko. Avšak niekoľko dní po jej odstránení bobor pokračoval pri obnove jej funkčnosti. "Pristúpili sme teda k inštalácii drénov do novovytvorenej hate a neostáva nám nič iné, ako pozorne sledovať a vyhodnocovať účinnosť našich opatrení," doplnil.

Prvé jedince bobra vodného prenikli pod Tatry postupne z Poľska. "Napriek skutočnosti, že prenikanie bobrov do povodia rieky Poprad sa datuje už od 80. rokov minulého storočia, jeho výraznejšie aktivity v kompetenčnom území TANAP-u evidujeme iba v poslednom období. V horských polohách je totiž obsadzovanie nových lokalít podstatne pomalšie než v nížinách, čo pravdepodobne súvisí aj s ponukou potravy," povedal Majko.

Podľa jeho ďalších slov žiadny iný živočích nedokáže prispôsobiť prírodné prostredie svojim potrebám tak ako bobor a preto býva nositeľom mnohých pozitívnych zmien v krajine. "Spomenieme najmä zadržiavanie vlahy v území, splošťovanie povodňových vĺn, limitovanie erózie a podporu vzniku nových ekosystémov v krajine," uzavrel Majko.