Slovensko starne, detí sa rodí menej

Tých bolo 2 774 857, čo predstavuje 51,28 percenta, povedala to na tlačovej konferencii v Bratislave predsedníčka Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) Ľudmila Benkovičová.

Demografické údaje majú podľa jej slov nezastupiteľné miesto pri tvorbe politík v rôznych oblastiach spoločenského života.

Hlavným demografickým vývojovým trendom zostáva na Slovensku aj naďalej starnutie obyvateľstva. Zároveň je jedným z kľúčových problémov Európskej únie, ktorá ho chce poňať ako príležitosť. „Únia vyžaduje, aby sa jej jednotlivé štáty starnutím zaoberali,“ poznamenala s tým, že proces starnutia populácie sa zrýchľuje, preto by malo predstavovať veľkú výzvu pre tvorcov politík.

Život sa predlžuje

Svoj podiel na starnutí slovenskej populácie má aj zlepšovanie zdravotnej starostlivosti a predlžovanie života jednotlivcov.

„Som veľmi prekvapená, že sa proces starnutia za posledných desať rokov tak veľmi zintenzívnil,“ doplnila Benkovičová. V porovnaní s rokom 2001 narástol počet 65-ročných a starších z 11,4 percenta na 13 percent.

Veková štruktúra obyvateľstva patrí medzi základné demografické charakteristiky každej populácie, je obrazom demografických procesov z minulosti aj obrazom budúceho vývoja.

Pre vekovú štruktúru slovenského obyvateľstva sú podľa predsedníčky ŠÚ SR typické dva základné faktory – nerovnomernosť a starnutie. „Pod starnutie sa podpisuje zvyšovanie strednej dĺžky života a súčasná nízka plodnosť,“ povedala.

V porovnaní s rokom 2001 klesá počet detí do 14 rokov. Priemerný vek mužov dosiahol vlani 37,7 roka a u žien je už štvrtý rok nad hranicou 40 rokov (40,9 roka). V roku 2012 bola polovica mužskej populácie staršia ako 36,7 roka a polovica ženskej populácie mala viac ako 39,7 roka.

Umrelo viac ľudí

V minulom roku sa na Slovensku narodilo 55 535 živých detí, čo je o 5 278 menej ako rok predtým. Naopak, zomrelo u nás 52 437 ľudí, teda o 534 ľudí viac ako v roku 2011. Spôsobené to je tým, že živorodenosť sa znížila, úmrtnosť mierne stúpla.

„Počet narodených detí je menší, čo súvisí so zmenou metodiky evidencie narodených detí, ako aj s tým, že sa sem nepočítajú deti, ktoré sa narodili v zahraničí, hoci ich matky majú trvalý pobyt na Slovensku,“ doplnila Benkovičová.

V roku 2012 Slováci uzavreli 26 006 manželstiev, rozvedených bolo 10 948 manželských párov. V porovnaní s rokom predtým bol počet sobášov vyšší o 385. „Na 100 uzavretých manželstiev pripadlo 42 rozvodov,“ poznamenala.

Počet rozvedených manželstiev však podľa jej slov od roku 2008 klesá. Práve rastúca sobášnosť, intenzita plodnosti a klesajúca rozvodovosť patria medzi pozitívne prvky demografického vývoja obyvateľstva.

Trend zvyšovania prirodzeného prírastku obyvateľstva, ktorý sa v roku 2010 pozastavil, vlani mierne klesol. Podľa Benkovičovej dosiahol hodnotu 3 098 a bol o 5 812 osôb nižší než v roku 2011. Zahraničnou migráciou získala Slovenská republika 3 416 ľudí, ich počet sa v porovnaní s rokom 2011 zvýšil. „Môže to závisieť od vypuknutia svetovej ekonomickej krízy,“ priblížila. Celkový prírastok obyvateľstva dosiahol 6 514 osôb, čo je o 5 362 menej, ako pre dvoma rokmi.

Najviac detí aj sobášov v Prešovskom kraji

Z hľadiska regionálneho porovnania sa v roku 2012 narodilo najviac detí v Prešovskom kraji, a to 9 501. Najmenej ich bolo v Trenčianskom kraji, 5 145. Najviac ľudí sa zosobášilo takisto v Prešovskom kraji, najmenej v Trnavskom kraji. V Prešovskom kraji to bolo 4 556 sobášov, v Trnavskom 2 485.

Najviac rozvodov, 1 594, bolo v Bratislavskom kraji. Naopak, najmenej, 1 171, v Trenčianskom kraji. Ženy podstúpili najviac potratov v Košickom kraji, 2 578. Najmenej ich bolo vlani v Trenčianskom kraji. V Nitrianskom kraji zomrelo v roku 2012 najviac ľudí, bolo ich 7 687. Najmenej zomretých zaznamenal Trnavský kraj.

Hlavných demografických trendov v rámci celej Európskej únie je podľa generálnej riaditeľky sekcie sociálnych štatistík a demografie ŠÚ SR Ľudmily Ivančíkovej viac. Patrí medzi ne pokles detskej úmrtnosti, prehlbovanie sa rozdielu v strednej dĺžke života medzi mužmi a ženami, takisto klesajúca miera plodnosti, demografické starnutie, pokračujúci rast počtu obyvateľov, znižujúca sa sobášnosť, naopak, zvyšujúca sa rozvodovosť, ale aj rast priemerného veku žien pri pôrode a počet pôrodov mimo manželstva. Najľudnatejšími štátmi v únii sú Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a Taliansko. Najväčšia migrácia bola zaznamenaná na Cyprus a do Luxemburska. Najviac cudzincov žije v Nemecku, Taliansku, Veľkej Británii a Belgicku, naopak, najmenej ich žije na Malte, v Bulharsku, Rumunsku a Litve.