DANKO: Kto hovorí, že rokovací poriadok potláča diskusiu v pléne, klame

Ak niekto hovorí, že nový rokovací poriadok potláča diskusiu v Národnej rade SR, klame. Vyhlásil to dnes predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) po opätovnom schválení novely rokovacieho poriadku v parlamente. Pripomenul limity, ktoré dávajú poslancom podľa Danka 30-minútový priestor na vyjadrenie, čo je podľa šéfa NRSR "jeden z najväčších časových úsekov v rámci európskych parlamentov".

"Stojím si za rokovacím poriadkom," povedal Danko. Avizoval osobitnú schôdzu parlamentu, na ktorej budú môcť vystúpiť europoslanci. Umožní im to podľa Danka práve nový rokovací poriadok. Danko odmieta kritiku opozície, že novela bola prijatá bez diskusie.

"Rokovací poriadok prešiel diskusiou," poznamenal Danko, podľa ktorého už dnes badať viac slušnosti aj u "krikľúňov". "Vidím iné správanie aj tých najväčších krikľúňov," poznamenal predseda parlamentu. Nový rokovací poriadok ešte neplatí, dotknúť by sa mal až najbližšej schôdze, ktorá má byť v novom roku.

Vrátenie rokovacieho poriadku prezidentom SR Andrejom Kiskom vnímal ako "frčku" za to, že ho kritizoval a bude kritizovať za nevymenovanie ústavných sudcov. Práve Kiska je podľa Danka zodpovedný za to, že na Ústavnom súde SR chýbajú sudcovia.

Novela rokovacieho poriadku má zabezpečiť, aby transparenty, letáky aj zvukovo-obrazové prezentácie zmizli z rokovacej sály. Poslanci, podpredsedovia parlamentu a ministri majú mať na svoje vystúpenia k návrhom obmedzený čas, prezident SR, predseda NR SR a premiér nie. Šéf parlamentu má dostať právo iniciovať disciplinárne konanie voči "neposlušným" poslancom.

Zmeny prešli spolu 79 hlasmi. Koalícia Smeru-SD, SNS a Mosta-Híd dala 75 hlasov, štyri hlasy dodali nezaradení poslanci Alena Bašistová, Martina Šimkovičová, Peter Marček a Rastislav Holúbek. Prelomili tak veto prezidenta Andreja Kisku.

Hlave štátu sa zmeny v rokovacom poriadku nepozdávajú. Prezident upozorňoval na ich možný zásah do Ústavou SR garantovaných politických práv a slobôd, medzi ktoré patrí aj sloboda prejavu. V zákone videl aj možný neprimeraný politický tlak vládnej väčšiny zameraný na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou.

Opozícia dá novelu rokovacieho poriadku na Ústavný súd SR. Je totiž podľa nej protiústavná a siaha na práva opozície. Avizuje aj podania na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), ak bude siahané na práva poslancov.