Založenie Ceny mieru navrhla A. Nobelovi Bertha von Stuttner

Švédsky vedec, chemický inžinier Alfred Nobel, jeden z najvýznamnejších vynálezcov 19. storočia zomrel 10. decembra, pred 120 rokmi. Do svetovej histórie sa zapísal predovšetkým testamentom, ktorý vlastnoručne napísal v Paríži 27. novembra 1895. Založil ním v súčasnosti najprestížnejšie ocenenie - Nobelovu cenu - v oblasti fyziky, chémie, literatúry, fyziológie alebo medicíny a za mier.

Alfred Nobel sa narodil 21. októbra 1833 vo švédskom Štokholme do rodiny chemika a inžiniera Immanuela Nobela. Po bankrote jeho stavebnej firmy v Štokholme odišiel s celou rodinou do Ruska, kde sa zaoberal výrobou výzbroje pre armádu.

Najmä pre zdravotné ťažkosti mal mladý Alfred Nobel súkromných učiteľov a vo svojich 17 rokoch hovoril plynule po švédsky, rusky, francúzsky, anglicky a nemecky.

Otec ho v roku 1850 poslal na študijnú cestu do európskych krajín a Spojených štátov amerických (USA), aby získal skúsenosti a zdokonalil sa v chemickom inžinierstve. V Paríži pracoval v súkromných laboratóriách známeho chemika profesora Théophila-Julesa Pelouza. Tam sa tiež zoznámil s talianskym chemikom Ascaniom Sobrerom, vynálezcom technológie výroby vysoko výbušnej kvapaliny nitroglycerín. Alfred Nobel sa podieľal na rozvoji výroby explozívneho nitroglycerínu. Stal sa autorom vyše tristo patentov.

V roku 1864 pri výbuchu zahynul jeho mladší brat Emil. Táto tragédia sa Nobela veľmi dotkla. Aby zabezpečil bezpečnejšie zaobchádzanie s nitroglycerínom, skúšal doň pridávať rôzne látky. Čoskoro objavil, že zmiešaním so silicou sa mení roztok na hmotu, z ktorej možno vytvarovať valčeky vhodné do navŕtaných dier. V roku 1867 si dal túto zmes patentovať pod názvom dynamit. K nemu ešte vynašiel detonátor - rozbušku.

Počas niekoľkých rokov založil Nobel závody a laboratóriá na viac ako 90 miestach vo vyše 20 krajinách. So svojím kapitálom sa podieľal na naftárskej spoločnosti bratov Nobelovcov v Rusku, ktorá v Baku vybudovala vtedy najväčšiu rafinériu ropy na svete. Podarilo sa mu nahromadiť majetok, ktorý po jeho smrti odhadovali na vyše 39 miliónov švédskych korún.

Podnikateľ bol stále na cestách a zaneprázdnený, čoho dôsledkom bolo, že sa nikdy neoženil. Pri formulovaní jeho testamentu sa prejavil vzťah k jeho celoživotnej láske Berthe von Stuttner, priekopníčke mierového hnutia. Práve ona navrhla Nobelovi v roku 1891, aby založil Cenu mieru.

Alfred Nobel nenávidel vojny a sužovali ho výčitky, že jeho vynález zneužili na vojenské účely. Mal kardiologické problémy a bol prepracovaný, a preto zostavil v Paríži 27. novembra 1895 testament.

Švédsky vedec zomrel 10. decembra 1896 v talianskom San Reme.

Založenie Nobelovej nadácie schválil švédsky kráľ 29. mája 1900 a prvé Nobelove ceny boli udelené o rok neskôr, v deň piateho výročia Nobelovho úmrtia, 10. decembra 1901.

Ako bezdomovec, svetoobčan bez rodinného zázemia, stále na cestách, bol Alfred Nobel najbohatším tulákom Európy. Sám o sebe hovorieval: „Môj domov je tam, kde pracujem, a ja pracujem vo všetkých kútoch sveta“.

Najlepšie sa cítil v Paríži, kde mal takmer 20 rokov hlavný stan pre obchodnú i bádateľskú činnosť.