Slovenské banky patria medzi najstabilnejšie v strednej Európe

„Kým v eurozóne sa v rokoch 2016 až 2018 očakáva pomalšia expanzia, pre stredoeurópske banky by ekonomické podmienky mali zostať pomerne priaznivé,“ uviedol v štúdii partner zodpovedný za služby pre sektor finančných služieb spoločnosti Deloitte Peter Longauer. Napríklad medziročný rast úverov nefinančným spoločnostiam v strednej Európe sa v roku 2015 zrýchlil na 3,4 %, čo je o 3 percentuálne body (p.b.) viac ako v eurozóne.

Dynamika medziročného rastu by sa mala naďalej zlepšovať a v roku 2018 dosiahnuť až 5 %. „Vidíme tiež veľmi povzbudivý pokles pomeru nesplácaných úverov z regionálneho maxima vo výške 11 % v roku 2013 na 8,8 % v roku 2015, pričom do roku 2018 by sa tento ukazovateľ mal ďalej znížiť na 7 %,“ doplnil Longauer.

Hoci sa v súvahách väčšiny bánk ešte objavujú určité stopy z predchádzajúceho obdobia, vedenia bánk podľa Longauera jednoznačne upúšťajú od krízového režimu a vracajú sa k normálnej prevádzke. Intenzívne pracujú na príprave a realizácii strednodobých stratégií, ktoré odzrkadľujú množstvo aktuálnych zmien v bankovníctve.

Stabilné sú aj banky na Slovensku. „Priemerná návratnosť kapitálu bánk na Slovensku sa aj v roku 2016 udrží nad úrovňou 8 %, avšak v priebehu nasledujúcich dvoch rokov je očakávaný jej pokles najmä kvôli hranične nízkym úrokovým maržiam, ako aj v dôsledku ďalších faktorov, ktoré majú negatívny dosah na ziskovosť bankového sektora,“ uviedla manažérka na oddelení poradenstva spoločnosti Deloitte Katarína Vršanská. Naopak, ukazovateľ kvality aktív slovenských bánk sa vplyvom pozitívneho vývoja ekonomického prostredia dlhodobo zlepšuje a patrí medzi najlepšie v regióne.

Z pohľadu hodnotenia vyspelosti digitálnych technológií sa slovenské banky umiestnili na druhej priečke hneď za Poľskom, ktoré je lídrom digitalizácie v krajinách strednej Európy. „Slovenské banky dosiahli najvyššie hodnotenie bežne využívaných bankových funkcionalít, ktoré sú považované za výnimočné v rámci všetkých porovnávaných krajín. Naopak, v rozvoji vzťahov so zákazníkmi zaznamenali slovenské banky len priemerné hodnotenie,“ priblížila Vršanská.

Spoločným znakom strategických zámerov analyzovaných bankových inštitúcií je podľa nej digitálna transformácia s cieľom neustále zlepšovať zákaznícku skúsenosť a znižovať náklady na obsluhu klientov, ktoré v strednodobom horizonte prispejú k zvyšovaniu celkovej efektívnosti.

Banky v súčasnosti čelia navyše rastúcej digitálnej výzve. Hoci väčšina bánk má už digitálne stratégie vypracované, stále experimentujú s online a mobilnými funkcionalitami. Zatiaľ čo popredné banky podnikajú prvé kroky k úplnej digitalizácii predajných procesov, niektoré banky stále vyvíjajú základné transakčné bankové funkcionality.

Analýza digitálnych kanálov spoločnosti Deloitte v 76 bankách v strednej Európe odhalila, že viac ako 80 % inštitúcií má k dispozícii len 13 % funkcionalít.