Teľatá či mrkva dajú prácu tisíckam Slovákov

Vyplýva to z Koncepcie rozvoja pôdohospodárstva na roky 2013 až 2020, ktorú v stredu schválil vládny kabinet.

Rastlinná výroba by podľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR mohla zamestnať vyše 11,5 tis. ľudí, a to hlavne vďaka rozvoju pestovania zeleniny a ovocia.

K vytvoreniu spomínaného počtu pracovných príležitostí by malo viesť rozšírenie zbernej plochy zeleniny o 3 tis. hektárov a revitalizácia ovocných sadov.
Odvážne méty

Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva tiež uvádza, že v nosných komoditách živočíšnej výroby by Slovensko chcelo dosiahnuť výkonnosť na úrovni 80 % súčasnej spotreby obyvateľstva.

Dosiahnutie tejto méty by malo podľa ministerstva pôdohospodárstva priniesť 3,4 tis. nových pracovných miest. Išlo by najmä o pozície v oblasti chovu ošípaných a hydiny, spracovania bravčového mäsa a posilnenie domáceho spracovania hovädzieho a teľacieho mäsa.

Medzi ďalšie potenciálne zdroje zamestnanosti agrorezort zaradil aj lesníctvo. Odhady ministerstva hovoria o vyše 3,6 tisícoch ľudí, ktorí by mali do roku 2020 nájsť prácu najmä v oblasti starostlivosti o drobné vodné toky a obnove lesov po kalamitách.

Ročný príjem do štátneho rozpočtu na daniach z príjmov takto vytvorených miest by podľa odhadov MPRV predstavoval 12,8 mil. eur, za predpokladu, že jeden pracovník by zarábal v priemere 602 eur.
Agrárnikov budú motivovať

Na príjmoch z odvodov by malo do štátnej kasy ročne pritiecť ďalších 30 mil. eur. To by zároveň znamenalo, že štát by na vyplácaní dávok v hmotnej núdzi každý rok ušetril 32 mil. eur. Platilo by to však len v prípade, že všetkých 18,6 tis. nových zamestnancov na ne bolo odkázaných počas celého roka.

Za najvýraznejšiu zmenu, ktorá v nasledujúcom programovacom období výrazne ovplyvní slovenský agrosektor, Jahnátek označil spôsob financovania poľnohospodárskych činností.

"Poľnohospodári nebudú platení od hektárov, ale od výkonnosti. Nebudú penalizovaní ale motivovaní," uviedol minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek po stredajšom rokovaní vlády.

Základná platba na úrovni približne 204 eur na hektár sa v rokoch 2014 až 2020 zníži maximálne na úroveň 130 eur. Zvyšnú časť podpory do sumy 246 eur na hektár si podľa jeho slov farmári vyskladajú v závislosti od toho, čo produkujú.

Ministerstvo tak chce farmárov motivovať k tomu, aby sa nezaoberali iba pestovaním jedného typu plodiny, ale aby sa pustili aj do živočíšnej či špeciálnej rastlinnej výroby. "Tak môžu mať tú podporu na hektár podstatne vyššiu, ako keď sa budú zaoberať len energetickými plodinami," uzavrel Jahnátek.