Poslanci si slávnostne pripomenuli príchod Cyrila a Metoda

Ako povedala pre agentúru SITA podpredsedníčka parlamentu Renáta Zmajkovičová, sprítomňovaním svätých bratov posilňujeme naše národné povedomie, národnú hrdosť, vlastenectvo a štátnosť v integrujúcej sa Európe.

Na Slovensku je 5. júla štátny sviatok, keď si pripomíname slovanských vierozvestcov svätých Konštantína (Cyrila) a Metoda, ktorí priniesli vieru, zostavili slovanské písmo (hlaholiku) a preložili do staroslovienčiny liturgické a biblické texty.
Mladý štát, ale starý národ

Príchod svätého Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu pred 1 150 rokmi predstavuje podľa predsedu parlamentu Pavla Pašku najstarší míľnik, ktorý definuje identitu Slovákov a európsku ukotvenosť. „Sme síce mladý štát, ale starý národ, ktorý sa môže prihlásiť k dlhej, vyše tisícročnej tradícii hodnôt. A sú to hodnoty viery a duchovného bohatstva, nie tradícia rinčania zbraní,“ uviedol Paška na slávnostnom zasadnutí Národnej rady SR.

Predseda parlamentu vyzdvihol, že Slováci tak sú súčasťou viac než tisícročného príbehu, ktorý nám pomáha pochopiť, kto sme a odkiaľ pochádzame.

Paška pripomenul, že na cyrilometodskú tradíciu sa odvoláva aj Ústava SR. „Sú to hodnoty, ktoré nás všetkých spájajú, hodnoty lásky, ľudskosti, spravodlivosti a vzájomnej pomoci. Tieto hodnoty vydržali až podnes celých 1 150 rokov a to je rozhodne dôvod pre národnú hrdosť,“ konštatoval predseda parlamentu.
Definujú nás hodnoty a nie zbrane

Pre Slovensko podľa jeho slov odkaz vierozvestov dnes symbolizuje kontinuitu a aj skutočnosť, že najdlhšia tradícia slovenského národa sa spája výlučne s kultúrou a so vzdelaním, keďže ich misia dala ľuďom vieru, písmo a hodnoty.

„Definujú nás hodnoty a nie zbrane. Na počiatku našich dejín bolo slovo, ktoré priniesli Cyril a Metod,“ podotkol Paška.

Aj keď svet dnes žije v konzumnej a duchovne vyprázdnenej dobe, podľa predsedu NR SR Slováci vďaka vierozvestom svoju národnú identitu odvíjajú od duchovna, viery a poznania.

„Naša sila je v tom, že sa nikdy nepremeníme na bezduchých individualistov,“ dodal. Cyril a Metod si podľa jeho slov zaslúžia najhlbšiu úctu aj po 1 150 rokoch. „Bez nich by sme boli duchovní zblúdenci, nikdy by sme nenašli cestu k sebe,“ poznamenal.

Misia vierozvestov podľa predsedu poslaneckého klubu KDH Pavla Hrušovského nebola len jednorozmerným aktom. „Príchod svätých Cyrila a Metoda bol nielen otázkou náboženskou a kultúrnou, ale aj spletitých problémov formovania východu a západu,“ uviedol Hrušovský. Podľa jeho slov už vtedy padlo zásadné rozhodnutie, že Slovensko bude historicky súčasťou západného sveta.

Na slávnostnom zasadnutí NR SR sa v historickej budove národnej rady na Župnom námestí v Bratislave zúčastnili traja najvyšší ústavní činitelia, okrem predsedu NR SR prezident Ivan Gašparovič a predseda vlády Robert Fico.

Bratia sa narodili v meste Solún (Thessaloniké) v severnom Grécku, Metod okolo roku 815 a Konštantín v roku 827. Metod študoval právo, stal sa správcom veľkej byzantskej župy, ktorej obyvateľstvo bolo slovanské.

Konštantín študoval v Carihrade na cisárskej škole spolu s budúcim cisárom Michalom III. Po skončení štúdií zastával vysoké funkcie. Bol bibliotekárom carihradského patriarchu a prednášal na cisárskej škole. Pre jeho vzdelanie ho označovali za filozofa.

V roku 855 odišli bratia do kláštora na horu Olymp v Malej Ázii. Cisár Michal III. ich však čoskoro poslal ako poslov k Chazarom, ktorí mali svoje sídla medzi Čiernym a Kaspickým morom. Cestou sa zastavili na Kryme, kde našli pozostatky sv. Klementa, štvrtého pápeža, ktorý zahynul mučeníckou smrťou. Pozostatky neskôr preniesli do Ríma.

V roku 863 cisár bratov poslal ako vierozvestov na Veľkú Moravu. Pre toto poslanie zostavili slovanské písmo (hlaholiku) a preložili do staroslovienčiny liturgické a biblické texty. Okrem hlásania evanjelia pripravovali mladých mužov na kňazstvo.

V roku 867 odišli do Ríma, kde pápež Hadrián II. schválil ich činnosť a uznal staroslovienčinu ako liturgický jazyk. Konštantín, ktorý na sklonku života prijal meno Cyril, vstúpil v Ríme do kláštora, kde zomrel 14. februára 869. Pochovaný je v Bazilike sv. Klementa v Ríme.

Pápež Hadrián II. vymenoval Metoda za apoštolského legáta a za arcibiskupa pre územie Veľkej Moravy. Cestou z Ríma ho však bavorskí biskupi zajali a väznili vo Švábsku. Metod zomrel 6. apríla 885 a pochovali ho v hlavnom moravskom chráme, dodnes však nie je jasné, kde sa presne nachádzal.