V Egypte sa odohral vojenský puč, Turci sú pobúrení

Podľa ozbrojených síl išlo o reakciu na masové demonštrácie, počas ktorých ľudia žiadali jeho odchod. Západ však vyjadril znepokojenie nad tým, že prvý demokraticky zvolený líder Egypta bol zvrhnutý len rok po svojom nástupe do funkcie.

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun uviedol, že rozumie "hlbokej frustrácii" Egypťanov, je však znepokojený z intervencie armády. Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Catherine Ashtonová odsúdila krviprelievanie spojené s Mursího pádom a vyzvala "všetky strany, aby sa bezodkladne vrátili k demokratickému procesu", čo zahŕňa konanie slobodných a spravodlivých prezidentských a parlamentných volieb a schválenie ústavy.

Americký prezident Barack Obama rovnako apeloval na rýchly návrat k civilnej vláde a vyjadril znepokojenie nad odstránením Mursího a zastavením platnosti ústavy. Dodal tiež, že v reakcii na udalosti v Egypte nariadil prehodnotenie každoročnej vojenskej a ekonomickej pomoci krajine. Kanada tiež vyzvala na pokoj a dialóg medzi konkurenčnými stranami a návrat k demokracii. Saudskoarabský kráľ Abdulláh naopak intervenciu egyptskej armády ocenil a zagratuloval prechodnému prezidentovi.

Londýn musí byť "praktický"

Británia bude spolupracovať s dočasnými predstaviteľmi Egypta napriek tomu, že nepodporuje vojenskú intervenciu, ktorá zvrhla prezidenta Muhammada Mursího, povedal vo štvrtok britský minister zahraničia William Hague. Minister trval na tom, že Londýn musí byť "praktický" pri správaní sa v situácii, keď armáda prinútila Mursího vzdať sa moci a po dňoch krvavých protestov proti jeho vláde ho drží v zajatí.

Hague povedal pre BBC, že Británia musí spolupracovať s kýmkoľvek, kto je pri moci v Egypte. "Musíme to robiť pre bezpečnosť našich ľudí, pretože v Egypte je veľa britských spoločnosti." Hague však zdôraznil, že britská vláda nepodporuje vojenský zásah. "Je to vojenská intervencia v demokratickom systéme."

Británia varovala v utorok Britov, aby necestovali do Egypta a tí, čo sú v krajiny, aby zvážili jej opustenie. Egypt bol pod britskou nadvládou niekoľko desaťročí až do získania nezávislosti v roku 1922.

Turecká vláda je pobúrená udalosťami v Egypte, kde armáda v stredu zosadila prvého demokraticky zvoleného prezidenta Muhammada Mursího. Podľa tureckého ministra zahraničných vecí Ahmeta Davutoglua je takýto krok "neprijateľný".

Podľa jeho slov totiž môže prezidenta odstaviť od moci "iba vôľa ľudu, a nie vojenský prevrat". Vicepremiér Bekir Bozdag zase vyzval na skorý "návrat k demokracii", pričom samotná zmena podľa neho nebola v súlade so zákonmi a demokraciou. Obaja členovia vlády premiéra Recepa Tayyipa Erdogana patria k jeho Strane spravodlivosti a rozvoja (AKP), ktorá je obviňovaná zo snáh o islamizáciu tureckej spoločnosti.

Vzťahy medzi Erdoganovym konzervatívnym vládnym kabinetom a sekulárne ladenou armádou sú dlhodobo napäté a viedli k viacerým zadržaniam a odsúdeniam vplyvných generálov. AKP má navyše s hnutím Moslimské bratstvo, ktoré Mursího za prezidenta nominovalo, veľmi dobré vzťahy.

Demokracia pre arabské krajiny nie je

Zosadenie egyptského prezidenta Muhammada Mursího po roku vládnutia je dôkazom, že demokracia v arabskom svete nefunguje. Myslí si to predseda zahraničného výboru ruského parlamentu Alexej Puškov. Vplyvný zákonodarca a úzky spojenec prezidenta Vladimira Putina poukázal na to, že "neexistuje rýchly a mierový prechod od autoritatívneho režimu k demokratickej politike".

Ako povedal, "znamená to, že demokracia nefunguje ako všeliek, obzvlášť nie v krajinách, ktoré nie sú súčasťou západného sveta". Vláda v Moskve však oficiálne stanovisko nevydala.