Priepasť medzi boháčmi a chudobnými sa vlani výrazne prehĺbila

Vyplýva to z analýzy charitatívnej organizácie Oxfam, ktorú zverejnila pred začiatkom Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose.

Podľa štúdie je dnes priepasť medzi hŕstkou superboháčov a chudobnejšou polovicou svetovej populácie oveľa väčšia ako pred rokom.

Kým v roku 2015 vlastnilo 1 % najbohatších ľudí na svete väčší majetok ako chudobnejšia polovica svetovej populácie, vlani to bolo už iba osem ľudí, od Billa Gatesa po Michaela Bloomberga.

Oxfam vyzvala svetových lídrov, aby v Davose urobili viac, než len uznali existenciu tohto problému. No ak nepodniknú žiadne kroky, hnev a frustrácia verejnosti bude v dôsledku prehlbujúcej sa nerovnosti rásť. A to môže vyvolať otrasy a viesť k ďalším politickým zmenám podobným vlaňajšiemu víťazstvu Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách a rozhodnutiu Britov vystúpiť z Európskej únie.

Globálna ekonomika síce rastie, ale nerovnomerne. Príjmy najchudobnejších 10 % populácie sa v období 1988 - 2011 zvýšili o menej ako 3 USD ročne (2,81 eura), zatiaľ čo príjmy najbohatších 10 % v rovnakom období stúpli až 182-násobne.

Podniky by mali byť zdrojom životnej sily trhovej ekonomiky, ale namiesto toho pracujú v prospech bohatých, uvádza sa v analýze Oxfam.

Podľa Winnie Byanyimaovej, riaditeľky Oxfam, je zvrátené, ak hŕstka ľudí vlastní taký obrovský majetok a zároveň jeden z 10 obyvateľov planéty musí vyžiť z menej ako 2 dolárov denne.

„Nerovnosť uväznila stámilióny v chudobe; štiepi našu spoločnosť a podkopáva demokraciu,“ povedala.

Svet sa riadi falošnými pravidlami, ani tvrdenie, že trh vždy všetko vyrieši, už neplatí. Korupcia a rodinkárstvo trhy zdeformovali a je potrebné to napraviť, dodala.

Korporácie v snahe zvýšiť výnosy pre akcionárov a manažment, „žmýkajú“ zamestnancov a dodávateľov, vyhýbajú sa plateniu daní a ovplyvňujú politikov, s ktorými sa „bratajú“.

Schopnosť boháčov vyhýbať sa plateniu daní vlani názorne ukázal škandál s tzv. Panamským zoznamom (Panama Papers). Milióny uniknutých dokumentov odhalili, že panamská právnická firma Mossack Fonseca zakladala tzv. schránkové firmy pre zámožných a vplyvných klientov z celého sveta, ktorí sa tak vyhýbali daniam. Mnohí miliardári, a tiež firmy, tak v konečnom dôsledku zaplatili nižšie dane, ako ich zamestnanci.

Oxfam preto vyzýva svetových lídrov, ktorí sa majú zísť v Davose, aby podnikli kroky na nápravu a zmiernenie priepastných rozdielov medzi superboháčmi a chudobnými. Navrhuje napríklad zaviesť vyššie dane z majetku a veľkých príjmov. Ale tiež investície do verejných služieb a pracovných miest, lepšiu spoluprácu medzi vládami, ktorá by zabránila boháčom vyhýbať sa plateniu daní.

A podnikateľov Oxfam vyzýva, aby sa zaviazali, že budú platiť férový podiel na daniach a férové mzdy zamestnancov. Organizácia pripomína, že primárnym účelom ekonomiky je, aby z nej mali osoh všetci, nielen 1 % obyvateľov planéty, ale aj zvyšných 99 %.