SaS: Zvýšenie cien energií na Slovensku v konečnom dôsledku pocítia všetci

Podpredsedníčka SaS a šéfka parlamentného výboru pre hospodárske záležitosti Jana Kiššová upozornila, že strana dostala množstvo konkrétnych podnetov od občanov podložených zálohovými platbami, ktoré vyvracajú sľuby vlády. Ceny komodít na trhoch pritom podľa nej dlhodobo klesali, čo by malo ovplyvniť aj výslednú spotrebiteľskú cenu.

„Ale realita je práve opačná. U nás tomuto poklesu zabránil regulačný úrad svojou neustálou gymnastikou v rámci zložiek fixnej časti tejto ceny a výsledkom tejto regulácie sú nespočetné prípady, keď išli spotrebiteľské ceny dramaticky hore,“ uviedla Kiššová na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.

Poslanec Národnej rady (NR) SR a tímlíder SaS pre energetiku Karol Galek potvrdil, že ľudia sa sťažujú, koľko majú po novom platiť za elektrinu v dôsledku toho, že im vzrástla platba za ističe. Malý podnikateľ z hladovej doliny napríklad zaplatil minulý rok za elektrinu 735 eur a tento rok by mal dať iba za jej distribúciu bez samotnej spotreby 795 eur.

Liberáli kritizujú hlavne netransparentnosť a nesystémovosť rozhodnutí regulátora, ktorému ide o optimalizáciu výkonu ističov. Cenové rozhodnutie totiž vydal len pár dní pred koncom roka a ľudia sa mu podľa nich nemali možnosť prispôsobiť.

„Nie každý má reálne možnosť znížiť si kapacitu ističov a nie každý je odborník na elektrotechniku. No aj tí, čo vedia, o čom je reč, nemali kedy si ju znížiť,“ zdôraznil Galek. Dodal, že kapacita musí byť držaná napríklad v bytových domoch s výťahmi, v nemocniciach, školách, chatách či domoch smútku aj vtedy, ak nie sú v nepretržitej a plnej prevádzke.

„Pre mnohých síce platba za elektrinu možno naozaj mierne poklesne, ale pre mnohých, naopak, veľmi výrazne stúpne. Dotkne sa to rodinných domov, škôl, miest, obcí. Doplatia na to dokonca aj tí, ktorí v minulosti investovali do zníženia spotreby,“ uzavrel Galek.

Strana preto vyzvala predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozefa Holjenčíka, aby ukázal modelové prepočty prípadov, v ktorých sa ceny energií pre spotrebiteľa znížia a tiež tie, keď cena energií porastie. „Aby ľudia vedeli vyhodnotiť svoju vlastnú situáciu, čo to pre nich bude znamenať,“ zdôvodnila Kiššová.

Zároveň sa chcú poslanci obrátiť na ministra hospodárstva Petra Žigu (Smer-SD), aby zverejnil prehľad, koľkým odberateľom ceny po zmenách klesnú a o koľko a aby rovnako vyčíslil, koľkým sa ceny energií zvýšia a o akú sumu.

ÚRSO podľa svojho stanoviska pristúpil k optimalizácii tarifných štruktúr preto, aby si odberatelia uvedomili potrebu zvažovať, či hodnota ich ističa, respektíve výška rezervovanej kapacity, skutočne zodpovedá reálnym potrebám pri odbere elektriny. „Na Slovensku je totiž mnoho miest a obcí, kde majú odberatelia prehnanú rezervovanú kapacitu, čo potom spôsobuje problémy v sústave a vytvára nedostatok rezervovanej kapacity pre nových odberateľov,“ konštatoval v utorok (17.1.) hovorca úradu Radoslav Igaz.

Úrad tiež podľa neho týmto rozhodnutím postupuje v zmysle zákona o energetickej efektívnosti, pričom Slovensko musí plniť určité limity a znižovať spotrebu. Zároveň má ísť o výzvu pre samosprávy, malé podniky, sociálne zariadenia, ktoré nemajú predstavu, ako sú pripojené a aké majú rezervy, aby sa začali o znižovanie svojich nákladov za energie zaujímať. „V prípade domácnosti po sčítaní fixnej a variabilnej zložky platí, že priemerné celkové ročné náklady za dodávku elektriny sa im v roku 2017 znížia o 4,3%,“ zdôraznil Igaz.