Dnes je Medzinárodný deň bezpečného internetu

Nedávno uskutočnený prieskum Microsoftu odhalil, že ľudí trápia následky ich online interakcií, ktoré zahŕňajú zvýšenú hladinu stresu, poruchy spánku, depresie či samovražedné myšlienky. Špeciálna výzva smeruje aj k rodičom, učiteľom a expertom pracujúcimi s deťmi.

Deň bezpečného internetu je každoročne venovaný podpore bezpečnejšieho a zodpovednejšieho využívania online technológií, a to najmä u detí a mladých ľudí na celom svete. Ústrednou témou tohto ročníka je „Buď zmenou ty sám: Všetci spolu za lepší internet“.

Deň bezpečného internetu spustila iniciatíva EÚ Safe Borders v roku 2004 a bol zaradený do sietí Insafe ako jedno zo svojich prvých podujatí v roku 2005. Deň bezpečného internetu sa rozrástol nad rámec svojej tradičnej geografickej zóny a v súčasnosti si ho pripomínajú vo viac ako 100 krajinách sveta naprieč všetkými kontinentmi.

Spoločnosť Microsoft považuje tému bezpečného používania technológií u detí dlhodobo za jednu zo svojich priorít, preto prichádza s výzvou k „digitálnej zdvorilosti“. Chce tým zvýšiť povedomie o nástrahách online sveta a zdôrazniť potrebu ďalej vzdelávať deti a tínedžerov, mladých ľudí, rodičov, učiteľov, ale aj tvorcov legislatívy o skutočných následkoch online hrozieb. K tým patria nielen zvýšený pocit stresu, zlý spánok, ale dokonca aj samovražedné myšlienky.

„Nielen v skutočnom živote, ale aj v online svete by sme mali držať krok s novinkami a byť pre naše deti dôveryhodným sprievodcom. Najdôležitejšie je s deťmi a mladými pravidelne komunikovať o konkrétnych situáciách a o pravidlách, ktoré je dobré dodržiavať, o tom, čo ich trápi a v čom si nie sú isté," vysvetľuje Biljana Weber, generálna riaditeľka Microsoft Česká republika a Slovensko.

Prieskum medzi dospelými a tínedžermi v 14 krajinách sveta, v ktorom zisťoval, čo si myslia o bezpečnosti v online prostredí, sa zameral na 17 rôznych hrozieb v rámci štyroch kategórií - správanie, reputáciu, sexualitu a narušenie súkromia. Výsledky ukázali, že najčastejšie sa ľudia stretli v online s piatimi hrozbami: Neželaný kontakt, Nadávky, Trolling (obťažujúca činnosť v diskusiách a na chatoch, nevhodné príspevky), Nevyžiadaný sexting a Online obťažovanie. Dvaja z troch respondentov boli obeťou minimálne jedného z uvedených rizík, pričom toto percento narástlo na 78 %, keď započítali aj skúsenosť svojich priateľov alebo rodinných príslušníkov. Najčastejšie išlo o neželaný kontakt (43 %) a obťažovanie (41 %).

Až 51 % ľudí sa stretlo s páchateľmi z internetu aj tvárou v tvár (58 % medzi mladými ľuďmi). Tri z 10 ohrození sa stali za posledný mesiac, takže 30 % opýtaných malo nepríjemný zážitok čerstvo v pamäti, 30 % opýtaných sa vyjadrilo, že stratili dôveru v ľudí, a to aj v offline svete, 23 % ľudí pociťovalo väčší stres, depresie 15 % a 18 % opýtaných prišlo o priateľa.

Z prieskumu ďalej vyplynulo, že 42 % respondentov si po nepríjemnom zážitku zmenilo nastavenie súkromia na sociálnych sieťach, zatiaľ čo rovnaké percento obmedzilo zdieľanie osobných informácií. Ukázalo sa tiež, že mnohí netušia, kde hľadať pomoc.

Prieskum priniesol aj porovnanie vnímania hrozieb medzi dospelými a mladými ľuďmi, z ktorého vyplynulo, že mladí sú viac vystavení trollingu a šikanovaniu, je u nich väčšia pravdepodobnosť, že sa stretli s útočníkom aj v reálnom svete. Zároveň je u nich väčšia pravdepodobnosť, že konfrontujú páchateľa, alebo proti nemu podniknú opatrenia bez toho, aby sa obrátili na rodičov. Na druhej strane, s hrozbami sa stretávajú oveľa častejšie dospelí, vo väčšej miere než mladí ľudia, ktorí narážajú najmä na hrozby sexuálnej povahy.