VÚC zostávajú, návrh na ich zrušenie bez náhrady neprešiel

Macháčková uviedla, že štát by zrušením krajov počas najbližších piatich rokov ušetril viac ako 200 miliónov eur, a to zrušením volieb či nákladov na fungovanie zastupiteľstva. Podľa jej slov po pätnástich rokoch existencie možno zhodnotiť, že žiaden zo zásadných cieľov VÚC sa nenaplnil. „Jedným bolo zníženie regionálnych rozdielov. Tie však buď ostali zachované, alebo sa prehĺbili. Nebol ani naplnený cieľ efektívnejšej správy veci verejných. Počet zamestnancov VÚC sa zvýšil a dlh krajov narástol z nuly na 370 miliónov eur,“ povedala s tým, že kraje nepriniesli ani oživenie demokracie a väčší záujem o správu veci verejných, keďže volieb do VÚC sa zúčastňuje len asi každý piaty obyvateľ.

Podľa ich návrhu sa mali kompetencie VÚC prerozdeliť medzi obce a mestá na jednej strane a štát na strane druhej. Mestá a obce mali prevziať napr. školské, sociálne či kultúrne zariadenia, najmä tie, ktoré majú miestny charakter. Tam, kde mestá nie sú vhodné, mali kompetencie prejsť pod štát. Napr. cesty v správe VÚC mali byť pod kuratelou Slovenskej správy ciest, avšak okrem tých, ktoré sú v intraviláne miest a obcí.

Pod štát mali ísť aj kompetencie, ako je územné plánovanie, autobusová doprava, ale aj nemocnice. Podiel VÚC na dani z príjmu fyzických osôb sa mal prerozdeliť medzi obce a štát tak, že obce a mestá by dostali 88 percent z výnosu a štát 12 percent.

VÚC vznikli v roku 2001 za prvej vlády Mikuláša Dzurindu, dovtedy bola SR rozdelená na tri kraje. Vyššie územné celky sú najvyššia územná samosprávna jednotka na Slovensku. Do ich pôsobnosti patria napríklad cesty II. a III. triedy, stredné školstvo, zdravotnícka sústava či kultúrne ustanovizne.