Na Mariánskej hore vyvrcholila Levočská púť

Na hlavnú odpustovú omšu na Mariánskej hore v Levoči prišli tisíce veriacich.

Hlavným celebrantom slávnostnej odpustovej omše na slávnosť Navštívenia Preblahoslavenej Panny Márie bol emeritný prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života kardinál Franc Rodé.

Ten vo svojej kázni zdôraznil pokoru a jednoduchosť podľa vzoru matky Ježiša Krista. „Neklásť do stredu seba, ale vytvárať priestor pre Boha je programom Máriinho života. Mária žila tu na zemi tak, ako všetci ostatní, životom plným rodinných starostí a práce,“ zdôraznil hlavný celebrant počas kázne.

Podľa príkladu Márie aj „naša otravná všednosť by nemusela byť takou banálnou, ako si myslíme,“ uviedol. Práve v každodennosti môžu ľudia podľa neho konkrétnym spôsobom zažiť odovzdanie sa do Božej vôle.

Na záver slávnostnej omše jeden z kňazov prečítal list spišského biskupa Štefana Sečku v mene všetkých veriacich pápežovi Františkovi, v ktorom zdôraznil význam misie sv. Cyrila a Metoda, ako i „prítulnosť“ slovenských veriacich k pápežskému stolcu. Zároveň v liste pápežovi Františkovi biskup Štefan Sečka uvádza: „S úctivou podriadenosťou a v duchu viery chceme rešpektovať a prijímať aj Vaše rozhodnutia v oblastiach disciplíny v cirkvi.“

Levočská púť na Mariánskej hore v Levoči začala už 2. júla, na kedy pripadá sviatok Navštívenia Preblahoslavenej Panny Márie. Tohto roku do okruhu Mariánskej púte zapadol aj sviatok sv. Cyrila a Metoda. Levočská púť už tradične vrcholí odpustovou slávnosťou najbližšiu nedeľu.

Najstaršie pútnické miesto

Otváracia odpustová omša, ktorú celebroval levočský dekan František Dlugoš sa uskutočnila v sobotu podvečer.

Už v sobotu večer sa konala modlitba sv. ruženca pod vedením generálneho riaditeľa Rádia Lumen Juraja Spuchľáka.

Už o 4:00 v nedeľu ráno sa uskutočnila krížová cesta a o 7:00 sv. liturgia východného obradu, ktorú celebroval Miroslav Bartoš.

Levoča je najstarším pútnickým miestom východného Slovenska. Korene mariánskeho kultu tu siahajú až do 13. storočia. Už v roku 1247 tu bola postavená prvá kaplnka. Najpravdepodobnejšie bola postavená ako prejav vďaky Božej Matke za záchranu mnohých životov počas vpádu Tatárov, ktorí pustošili i Levoču a jej okolie. V roku 1311 do Levoče prichádzajú minoriti, ktorí zaviedli sviatok Navštívenia Panny Márie.

Povýšenie chrámu pápežom

V roku 1322 farár Henrich z Levoče opravil kaplnku na Mariánskej hore. V druhej polovici 15. storočia kostolík svojou veľkosťou už nestačil a jeho stav bol už taký, že hrozilo jeho zrútenie. Farár Servác v roku 1470 kostol zväčšil a čiastočne prebudoval. Krátko nato kostol dostal dnešnú gotickú sochu Panny Márie. V tej dobe už bol pri kostole aj strážny domček.

V rokoch 1819 až 1820 levočský farár Ján Ehrnsperger postavil na hore tretí kostol na Mariánskej hore. Súčasný kostol začali stavať v roku 1906. V roku 1922 ho posvätil spišský biskup Ján Vojtaššák. Púte na Mariánsku horu v Levoči sa konali aj v časoch komunizmu. Pápež Ján Pavol II: povýšil pútnický chrám na Mariánskej hore 26. januára 1984 na menšiu baziliku (basilica minor). Najviac pútnikov, až okolo 650 000, prišlo do Levoče 3. júla 1995, kedy Mariánsku horu navštívil pápež Ján Pavol II.