Ivan Krivosudský presvedčivo stvárňoval tragikomické postavy

Nepatril k hercom, ktorých stretávali titulné roly v divadle alebo vo filmoch, no sekundoval hlavným hrdinom svojím striedmym herectvom a neutíchajúcim optimizmom veľmi úspešne. Dlhoročný člen bratislavskej Novej scény bol často obsadzovaný aj do komédií a humor šíril i prostredníctvom zábavných televíznych programov.

Ivan Krivosudský sa narodil 1. marca 1927 v Bratislave. Už v detstve sa rád predvádzal pred vrstovníkmi, hral s ochotníkmi divadlo a písal texty. Po rokoch sa priznal, že pre spolužiakov na gymnáziu zložil aj študentskú operu, v ktorej použil známe šlágre s jeho textami a príbehom. V roku 1951 absolvoval štúdium herectva na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, predtým študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.

Na doskách činohry bratislavskej Novej scény, ktorej členom bol od roku 1949, stvárnil Ivan Krivosudský desiatky dramatických i komediálnych postáv. Zahral si napríklad v Revízorovi, v Geľovi Sebechlebskom, v Klebetniciach i v kultovej inscenácii Keď jubilant plače. Úspešne sa uplatnil aj v satiricko-zábavných programoch a kabaretných pásmach v rozhlase i v televízii, kde využíval svoje skúsenosti z konverzačných hier, zmysel pre vtip a situačnú komiku.

Vysokou hereckou úrovňou sa vyznačovali aj postavy, ktorých sa umelec zhostil na filmovom plátne. Medzi inými sa predviedol vo vojnovej dráme Pieseň o sivom holubovi (1961), v historickej melodráme Majster kat (1966), v lyrizovanej tragikomédii Ľalie poľné (1972), v historickom filme Skrytý prameň (1973) alebo v legendárnej rozprávke Soľ nad zlato (1982). Z televíznej filmografie Ivana Krivosudského treba spomenúť rodinnú drámu Červené víno (1976), nezabudnuteľnú komédiu Sváko Ragan (1976), historickú snímku Louis Pasteur (1977) alebo seriály Na baňu klopajú (1980) a Lekár umierajúceho času (1983). Nevyhýbal sa ani dabingovým ponukám.

Herec Ivan Krivosudský zomrel 4. decembra 2010 v Trnave vo veku 83 rokov po ťažkej chorobe.