Transpetrol v Česku čelí exekúcii, zablokovali mu financie

Exekučné konanie obnovil Ústavný súd ČR. Transpetrolu tak zablokoval finančné zdroje za transfer ropy pre Českú rafinérsku, a.s. Nezaplatená čiastka je v súčasnosti vo výške približne 5,3 milióna eur.

"Kvôli zablokovaniu obchodných transakcií so spoločnosťou Česká rafinérská možno budeme na základe odporúčania audítorov nútení tvoriť opravné položky, ktoré negatívne ovplyvnia výsledok hospodárenia," uviedla pre agentúru SITA spoločnosť Transpetrol, ktorá však stále verí, že sa jej schválený podnikateľský plán na tento rok predsa len podarí naplniť.
Za všetkým je chlap

Celá situácia vznikla pre konanie východoslovenského podnikateľa Ignáca Ilčišina, ktorý sa chcel, respektíve ešte stále chce zmocniť 34-percentného podielu Transpetrolu.

Ilčišin sa totiž nechal vymenovať za predsedu predstavenstva spoločnosti Transpetrol a v jej mene uznal fiktívny dlh vo výške 13 miliónov eur. Ten voči slovenskému prepravcovi ropy prostredníctvom exekúcie v Českej republike uplatňuje spoločnosť CZ PAP.

Transpetrol už bol v tomto prípade úspešný na Mestskom súde v Prahe, ako aj na Najvyššom súde ČR. Tieto inštitúcie vyhoveli v minulom roku spoločnosti Transpetrol a neoprávnenú exekúciu jej majetku v ČR zastavili.

Rozhodnutie Ústavného súdu ČR z apríla tohto roku však tieto rozhodnutia zrušilo a vec vrátilo na prerokovanie Mestskému súdu v Prahe. Ten sa ňou mal zaoberať minulý týždeň, avšak pojednávanie nakoniec odložil na neurčito.

Transpetrol stále verí, že české súdy definitívne zastavia exekúciu prebiehajúcu na základe úplne neplatnej a nezákonnej listiny. "Z predložených dôkazov a hlavne konečných rozhodnutí slovenských súdov totiž jasne vyplýva, že akékoľvek pohľadávky CZ PAP voči našej spoločnosti vznikli podvodným konaním," zdôraznil slovenský prepravca ropy, ktorý nevylúčil, že pre nezákonnú exekúciu poženie český štát až na medzinárodnú arbitráž.
Daniari si uplatnili práva

Prevádzkovateľ slovenskej časti ropovodu Družba zatiaľ odmietol úvahy, že by pre exekúciu zastavil dodávky ropy pre Českú rafinérsku.

"Zabezpečujeme prepravu ropy pre českú spoločnosť v požadovaných množstvách a kvalite na základe uzatvorenej zmluvy o preprave ropy na tento rok. Napriek vzniknutej situácii naša spoločnosť bude pokračovať v preprave ropy v zmysle požiadaviek svojho českého obchodného partnera. Uvedená kauza priamo nesúvisí s našimi dobrými dodávateľsko-odberateľskými vzťahmi," uzavrel Transpetrol.

Spor o 34 % akcií Transpetrolu, ktoré si nárokoval Ilčišin, sa začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli vtedy zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti.

Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že kvôli postupu daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 43 mil. vtedajších slovenských korún.

Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo financií pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo.
Šachovanie s akciami

Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka Milada Korimová vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu.

V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu.

Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.

V roku 2009 Krajský súd v Žiline rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát.

Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom samotného Ilčišina odsúdil na deväť rokov väzenia. Ministerstvo hospodárstva vtedy označilo toto súdne rozhodnutie za jedno z najdôležitejších v celej kauze.