Novela trestného zákona bude platiť bez podpisu prezidenta

Poslanci právnu normu nakoniec schválili, pričom vyhoveli jednej z troch pripomienok hlavy štátu. Novela teda nadobudne účinnosť bez prezidentovho podpisu.

Zákonodarcovia podporili Gašparovičovu pripomienku a tresty pre zdravotníkov mierne znížili.

Zdravotníckym pracovníkom, ktorí počas núdzového stavu odmietnu nastúpiť do práce, bude hroziť strata licencie na dva roky. Pôvodne novela počítala so stratou registrácie v komore na desať rokov.

Zdravotníci budú mať nové povinnosti

Prezidentovi sa však desaťročné obdobie ako podmienka na obnovenie licencie zdalo neprimerane prísne. Navrhol preto poslancom schváliť zákon s tým, aby sa dĺžka vyradenia z komory, počas ktorej zdravotníci nemôžu vykonávať svoje povolanie, znížila z desiatich na dva roky.

Právna norma zavádza nové povinnosti pre zdravotníckych pracovníkov v krízovej situácii, pri porušení ktorých bude hroziť odňatie slobody na dva až päť rokov. Ak počas núdzového stavu nenastúpia do služby, okrem hrozby väzenia a straty registrácie v komore môžu dostať aj pokutu od ministerstva zdravotníctva do 3 300 eur.

Novela Trestného zákona rozširuje okruh druhov osobitných motívov, pre ktoré sa zvyšujú tresty, aj o spáchanie trestného činu z nenávisti pre sexuálnu orientáciu. Prezidentovi v zákone chýbalo zvýraznenie ochrany ďalších spoločenských skupín. Tento návrh hlavy štátu poslanci nepodporili.

Ľudia s drogami dostanú druhú šancu

Gašparovič neuspel ani s námietkou, ktorou odmietal spôsob, akým novela znižuje spodnú hranicu trestnej sadzby pri drogových deliktoch zo súčasných štyroch na tri roky.

Ministerstvo spravodlivosti znižuje dolnú hranicu možného potrestania za trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi. Táto zmena umožní odsúdenému vyhnúť sa väzeniu.

Ak trest odňatia slobody neprevyšuje tri roky, súd môže jeho výkon podmienečne odložiť a nariadiť probačný dohľad. Druhú šancu na slušný život tak dostanú ľudia, ktorých pristihnú s drogou pre vlastnú potrebu. Hlava štátu bola proti zníženiu hranice trestnej sadzby, keďže nezahŕňa len držanie, ale aj ďalšie spôsoby narábania s drogou.

Prezident podpísal novelu o zrušení Protidrogového fondu

Ivan Gašparovič podpísal novelu zákona o zrušení Protidrogového fondu. V súčasnosti totiž nie je možné dokončiť jeho likvidáciu pre dlhy, ktoré zanechal. Tento neštátny účelový fond fungoval od roku 1997 a zanikol k 1. máju 2011.

Stalo sa tak na návrh vtedajšieho vicepremiéra Rudolfa Chmela, lebo fond podľa neho neplnil svoj účel. Mal sústreďovať a poskytovať peniaze na prevenciu drogových závislostí ako aj na liečbu a resocializačnú pomoc drogovo závislým ľuďom. Zrušenie považoval Chmel za účelné aj s ohľadom na jeho zadlženosť, ktorá by sa pri zachovaní vtedajšieho stavu mohla prehlbovať.

Práve dlhy fondu však dodnes spôsobujú problémy. V deň zrušenia vstúpil fond do likvidácie a počas nej likvidátor zistil, že fond je zadlžený. „Na základe zverejneného oznamu o vstupe Protidrogového fondu do likvidácie v Obchodnom vestníku a oznámení všetkým známym veriteľom si prihlásili veritelia pohľadávky vo výške 54 216,74 eura. Likvidátorovi boli doručené oznámenia o začatí exekúcie vo výške 3 105,05 eura. Väčšinu pohľadávok voči Protidrogovému fondu si prihlásila Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne,“ uviedol pre agentúru SITA tlačový a informačný odbor úradu vlády.

Ak sa pri likvidácii spoločnosti takýto stav zistí, je likvidátor podľa Obchodného zákonníka povinný podať bez zbytočného odkladu návrh na vyhlásenie konkurzu. Znenie zákona o zrušení Protidrogového fondu však vylučovalo na likvidáciu fondu použiť ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Fond bol v situácii, keď nie je možný jeho zánik ukončením likvidácie a následným výmazom z obchodného registra, nie je však možný ani jeho zánik konkurzným konaním. Úrad vlády navrhol, aby do zákona o zrušení fondu pribudlo ustanovenie, aby sa na likvidáciu Protidrogového fondu primerane použil zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

Potrebu upraviť zákon o zániku fondu si vyžiadal aj stav jeho majetku, s ktorým nemožno pre exekúciu nakladať. Jedným z veriteľov fondu je aj Daňový úrad Bratislava, bez ktorého súhlasu nie je možný výmaz z Obchodného registra. Odsúhlasí ho po uhradení pohľadávky. „Predlžovaním tohto stavu hrozí, že sa dlh fondu voči veriteľom bude naďalej formou penále, úrokov či poplatkov z omeškania zvyšovať,“ upozorňoval úrad vlády. Odmeny a výdavky predbežného správcu podľa návrhu novely uhradia z peňazí úradu vlády na tento rok. Právna norma nadobudne účinnosť od 1. septembra 2013.