Josef Dvořák hral vodníkov i jedného z trojice úsmevných chrobáčikov

Svojim chytľavým humorom rozosmieval najskôr malých neskôr aj dospelých divákov. Jeho tvár sa objavovala v rozprávkach, v reláciách pre deti, seriáloch i filmoch, svoj hlas prepožičal Maxipsovi Fíkovi, k tomu treba spomenúť veľký úspech divadelných hier v jeho divadle, zaskvel sa aj ako aj moderátor veľkých českých zábavných relácií. V utorok 25. apríla sa herec dožíva 75 rokov.

Josef Dvořák sa narodil 25. apríla 1942 v českej Horní Cerekvi. Pochádza zo živnostenskej rodiny, vyučil sa za automechanika v Kadani. Začínal ako humorista-samorast v miestnom ochotníckom divadle. Svoj komediálny talent uplatnil v rokoch 1965-1970 v Kladivadle v Ústí nad Labem. „Prvého vodníka som hral niekedy v roku 1975 v Kladivadle v hre Lucerna. Keď som prišiel do divadla Semafor, tiež som získal túto rolu v hre Kytice. Na premiéru prišli aj ľudia z televízie a tým spečatili môj osud vodníka,“ uviedol v jednom z publikovaných rozhovorov Dvořák, ktorý dnes nevie spočítať, koľko vodníkov dohromady stvárnil v divadle či televízii.

Súčasťou Divadla Semafor sa stal v rokoch 1972-1990, hral po boku Jiřího Suchého a Jitky Molavcovej, s ktorými vytvoril trio Kašpar, Baltazar a Melicharová. Po rokoch sa sústredil na samostatnú hereckú skupinu, ktorá sa neskôr stala základom pre založenie Divadelnej spoločnosti Josefa Dvořáka (1990). Z jej divadelných hier stojí za zmienku S Pydlou v zádech, Lucerna aneb Boj o lípu, alebo Čochtan vypravuje.

Prvú väčšiu filmovú úlohu dostal v snímke Jáchyme, hoď ho do stroje (1974), kde vytvoril postavu automechanika Béďu Hudečka. V začiatkoch 70. rokov 20. storočia po príchode do Prahy (dnes ČR) začalo jeho pôsobenie v televízii.

U diváckeho publika zarezonoval v roztomilej snímke Traja chrobáci. Nápad a jadro libreta vzniklo v roku 1975 v Dánsku, kde autori pracovali ako mímovia v kodanskom pouličnom divadle. V snímke sa objavili vynikajúce herecké výkony komikov Josefa Dvořáka, Bolka Polívku a Ota Jiráka ako troch chrobákov v „makrosvete“ bežnej domácnosti. Herci sa morili s naozajstným štvormetrovým teplomerom, päťmetrovou zápalkou a dva metre vysokým hrnčekom na čaj. Boj s kukučkou bol naozajstný a Otov pobyt v chladnúcom čaji v hostivarských ateliéroch bol zdraviu nebezpečný.

V televízii sa Dvořák etabloval aj v úlohe vodníka v legendárnom seriáli Arabela. Dramatické úlohy mu priniesli 90. roky 20. storočia. Zahral si postavu Vildy Semeráda v televíznom filme Hřbitov pro cizince (1991) alebo tragikomickú úlohu nadporučíka Mazurka vo filme Černí baroni (1992).

Herec sporadicky pôsobí aj v dabingu.

Josef Dvořák je štvrtýkrát ženatý a má tri dcéry. Jeho umelecký profil dopĺňa tiež niekoľko spomienkových kníh (Šmátraní v paměti, 1996; Vzpomínání, 2006; Netahej čerta za vousy, 2008).

Morálny profil herca poškodilo zverejnenie jeho spolupráce s komunistickou Štátnou bezpečnosťou v čase Dvořákovho pôsobenia v Divadle Semafor, ktoré vyšlo najavo v roku 2007. Mnoho Dvořákových kolegov je však presvedčených, že ide o nepravdivé informácie. „Dvořák je nesmírně čestný člověk,“ zastal sa hereckého kolegu Jiří Krampol, ktorý v divadle vystupoval v skupine Miloslava Šimka.