Diaľnice a cesty sa bez eurofondov nezaobídu

Diaľničné a cestné projekty sú tak neodmysliteľnou a hlavnou súčasťou Operačného programu Doprava (OPD) v aktuálnom programovom období na roky 2007 až 2013. Financované sú zo zdrojov Kohézneho fondu Európskej únie a Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Riadiacim orgánom OPD je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a prijímateľmi finančnej pomoci pre projekty cestnej infraštruktúry sú Národná diaľničná spoločnosť, a.s. a Slovenská správa ciest.

S pomocou eurofondov sa podarilo pripraviť a uskutočniť alebo sa ešte pripravujú a realizujú viaceré diaľničné a cestné stavby. Napríklad, odovzdanie oboch úsekov diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer v roku 2010 v celkovej dĺžke 9,6 kilometra odľahčilo dlhé roky preťaženú dopravu v Považskej Bystrici a zrýchlilo jazdu vodičom z Bratislavy do Žiliny. Vyše trojkilometrový úsek D1 Studenec – Beharovce na Spiši bol sprevádzkovaný tiež v roku 2010. Prvá a druhá etapa výstavby rýchlostnej cesty R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie na strednom Pohroní v dĺžke 18 km skončili v závere roka 2009, resp. začiatkom roka 2011. Vyše štvorkilometrový obchvat Hornej Štubne na R3 v polovičnom profile začal fungovať koncom roka 2010.

V rokoch súčasného programového obdobia sa motoristi dočkali sprejazdnenia aj iných diaľnic a ciest, s ktorých výstavbou sa začalo ešte počas predošlého skráteného obbdobia 2004 – 2006. Išlo napríklad o úseky D1 Hričovské Podhradie – Žilina, Strážov (8,5 km), Važec – Mengusovce (vyše 12 km), Mengusovce – Jánovce (okolo 26 km) či Svinia – Prešov, západ (vyše 7 km) či obchvat Svidníka na R4 v polovičnom profile (skoro 5 km), ktoré boli otvorené v rokoch 2008 až 2010. Po úseku D1 Jablonov – Studenec (viac ako 5 km) a obchvate Trstenej na R3 v polovičnom profile (takmer 7 km) začali autá jazdiť v roku 2010, tie však boli financované zo štátneho rozpočtu.

V súčasnosti zostáva hlavnou prioritou dokončenie výstavby chýbajúcich úsekov D1 medzi Žilinou a Prešovom. Od roku 2011 sú rozostavané úseky Dubná Skala – Turany v okolí Martina (takmer 16,5 km), Fričovce – Svinia pri Prešove (vyše 11 km), ako aj I. úsek Jánovce – Jablonov (9 km) pri Levoči a od minulého roka aj II. úsek Jánovce - Jablonov (9,5 km).

Vlani začali práce aj na stavbe obchvatu Žiaru nad Hronom v polovičnom profile na R2 (skoro 6 km). Do konca tohto roka má byť dokončená výstavba úseku R4 Košice – Milhosť (vyše 14 km), ktorá začala ešte v lete 2010 a pôvodne mala byť ukončená začiatkom tohto roka. Časový sklz spôsobil rozsiahly archeologický prieskum na trase rýchlostnej komunikácie.

Po skončení verejného obstarávania sa onedlho môžu začať práce na stavbe D3 Svrčinovec – Skalité v polovičnom profile (12 km). V prípade dohľadného skončenia tendrov by v tomto roku mohla začať výstavba aj na úsekoch D1 Hubová – Ivachnová pri Ružomberku (vyše 15 km) a Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala (takmer 13,5 km). Súčasťou druhého z nich bude najdlhší domáci cestný tunel Višňové (7,5 km).

Bežia aj užšie súťaže na výstavbu úsekov D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka (vyše 11 km), D3 Žilina, Strážov – Brodno (viac ako 4 km), ako aj úsekov R2 Ruskovce – Pravotice v polovičnom profile (takmer 11 km), Zvolen, východ – Pstruša (takmer 8 km) a Pstruša – Kriváň (okolo 10,5 km).

Predpokladá sa, že hlavná domáca diaľnica D1 medzi Bratislavou a Košicami by mohla byť dokončená najskôr v roku 2019, prípadne 2020. Podmienkou okrem včasného dokončenia spomínaných rozostavaných a pripravovaných úsekov je urýchlenie prípravy na výstavbu aj úsekov Turany – Hubová (vyše 13,5 km) a tiež juhozápadného obchvatu Prešova (takmer 8 km).

Na jar tohto roku začala aj tretia, záverečná stavba južného obchvatu Galanty (5 km) na ceste I. triedy č. 75. Z eurofondov sa financujú, napríklad, aj projekty preložky cesty I. triedy č. 68 medzi Mníškom nad Popradom a hranicou s Poľskom, ako aj tretia etapa rekonštrukcie cesty I. triedy č. 50 Zvolen, Pustý hrad – Neresnica či výstavba pruhu pre pomalé vozidlá na ceste I. triedy č. 59 pri Dolnom Kubíne.

Z peňazí Európskej únie sa do leta modernizujú najviac zanedbané úseky hlavných ciest v Prešovskom a Košickom samosprávnom kraji v dĺžke 189 kilometrov a do jari sa modernizovali v Trnavskom a Nitrianskom kraji v dĺžke 143 kilometrov. Ide o projekty zamerané na elimináciu bezpečnostných rizík na cestách, ktoré zlepšia podmienky na dopravu najmä obyvateľom uvedených krajov, ale aj tým, ktorí cez ne prechádzajú.

Operačný program Doprava (OPD) predstavuje programový dokument Slovenskej republiky pre čerpanie pomoci z fondov Európskej únie v sektore dopravy na roky 2007 - 2013 (Kohézny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja). Jeho globálnym cieľom je podpora trvalo udržateľnej mobility prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry a rozvoja verejnej osobnej dopravy. Realizáciou tohto cieľa sa prispeje k zlepšeniu dostupnosti SR, jednotlivých regiónov a ich vzájomného prepojenia a k znižovaniu regionálnych disparít a k podpore rozvoja ekonomických aktivít a zvyšovaniu konkurencieschopnosti SR. OPD má na roky 2007-2013 vyčlenený celkový rozpočet 3,8 miliardy eur. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR tieto financie zo zdrojov Európskej únie a štátneho rozpočtu prerozdeľuje na významné dopravné projekty, ako sú výstavba diaľnic, obnova ciest, modernizácia železníc, nákup nových vlakov či budovanie verejnej koľajovej dopravy v Bratislave a Košiciach.

Prioritné osi OPD:
PO1 - Železničná infraštruktúra
PO2 - Cestná infraštruktúra (TEN-T)
PO3 - Infraštruktúra intermodálnej prepravy
PO4 - Infraštruktúra a dopravné prostriedky integrovaných dopravných systémov
PO5 - Cestná infraštruktúra (rýchlostné cesty a cesty I. triedy)
PO6 - Železničná verejná osobná doprava
PO7 - Technická pomoc

Investícia do Vašej budúcnosti
Projekt technickej pomoci OPD "Poskytovanie služieb informačnej kampane Operačného programu Doprava 2007-2013" je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.